Jedného dňa sa opýtal učiteľ svojich žiakov:
"Prečo na seba ľudia kričia, keď sú nahnevaní?"
Žiaci sa na chvíľu zamysleli:
"Lebo sme rozčúlení, - odpovedal jeden z nich, - preto kričíme."
"Ale prečo kričať, keď ten druhý stojí vedľa teba? Nemôžeš hovoriť potichu? Prečo kričíš, keď sa na niekoho hneváš?" - spýtal sa.
Odpovede boli rôzne, no neuspokojila ho ani jedna. Napokon vysvetlil:
"Keď sa na seba dvaja ľudia hnevajú, ich srdcia sú veľmi vzdialené. Aby túto vzdialenosť prekonali a počuli sa, musia kričať. Čím viac sa hnevajú, tým viac musia kričať, aby sa na takú veľkú vzdialenosť počuli."
Potom sa opýtal: "Čo sa stane, keď sa do seba dvaja ľudia zaľúbia? Nekričia, ale sa nežne rozprávajú. Prečo? Ich srdcia sú si veľmi blízke. Vzdialenosť medzi nimi je nepatrná."
Učiteľ pokračoval: "Keď sa zaľúbia ešte viac, čo sa stane? Už ani nehovoria, iba šepkajú. Nakoniec už nepotrebujú ani šepkať, len sa na seba dívajú. Tak je to, keď sa dvaja milujú."
Napkon učiteľ povedal: "Keď sa rozprávate, nedovľte, aby sa vaše srdcia vzdialili, nehovorte slová, ktoré ich odďaľujú, lebo príde deň, keď bude vzdialenosť taká veľká, že nebudete môcť nájsť cestu späť."

 Blog
Komentuj
 fotka
hajzelodkosti  2. 10. 2011 10:40
Napíš svoj komentár