Tak som šla k lekárke. Pôvodne len pre nejaký čarovný papierik pre sestru, vlastne pre poisťovňu, ale keď som tam už bola, tak som to využila a spomenula môj mesiac dlhý príbeh o upchatom nose, a či nepozná kvapky, ktoré nie sú návykové. Ako správna všeobecná lekárka ma poslala ku krčnému a tak sa šikovne zbavila zodpovednosti. Boh jej žehnaj!
Tak som sa k pánovi doktorovi objednala. V telefóne znel asi tak o sto rokov staršie. Čakáreň tam mali napodiv nóbl, dokonca tam bola recepčná, telka, kožené gauče, za to doktor nemal sestričku a jeho ordinácia aj s chodbičkou mala rozmery mojej detskej izby. Doktorovi som sa zdala len nachladená, dal mi lieky a kvapky, ktoré som si mala kvapkať po kolenačky s ohnutou hlavou. Pripomínalo to rituál modlitby z nejakej moslimskej krajiny, ale pomáhalo to. Nakrátko. Nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že moja nosná prepážka je krivá a nebolo by na škodu ju napraviť. „Armáda potrebuje rovné šíky, nebudeme sa babrať s nikým.“
Doktor mi celú operáciu opísal ako prechádzku ružovou záhradou a že potom mi bude supééér.
Zákrok som samozrejme necítila, ešte to by bolo, keď som bola v anestéze. Počas spánku som neprešla tunelom, nerozprávala sa s mŕtvou babkou, ani sa mi môj nehorázne dlhý život nepremietol pred očami. Skrátka som spala.
Nasledujúca noc bola príšerná. Okrem toho, že som asi každých päť minút vypľúvala ....,tak sa mi pri každom prehltnutí v hlave menila hlasitosť rádia. Na rannú kontrolu som sa tešila ako nikdy. Zbytočne. Doktor mi z nosa vybral tampóny.
Predstavte si to najhoršie, čo sa vám v súvislosti s nosom stalo....už? No, tak toto je asi tak 300 krát horšie. Tiekli mi slzy, vrieskala som (čo mi môj narušený hlasový fond umožnil) a doktor sa ešte čudoval, že to akosi ťažko znášam. V utorok sme šli na kontrolu. O jednej popoludní, áno o jednej. Prečo stanoví niekto čas kontroly na trinástu? Presne vtedy, keď ide na Regine relácia „hráme jubilantom“ a ocko si ju samozrejme nenechá ujsť. Nestačí, že ma bolela hlava, nos, dýchala som ústami, ešte som aj počúvala ľudovečky. Protestovať som nemohla, keďže mi odišiel aj hlas. Bola som ako rukojemník na prednom sedadle. Po kontrole sa zmenilo len to, že mi z každého otvoru tečie menej všetkých tých vecí a v nose už nemám žiaden tampón, dlahu, drievko, plast, plyšového macka....
Ako to píšem, myslím, že moja ľavá dierka začína spolupracovať, tak sa majte.
P.S. Týmto samozrejme ďakujem mamke, ktorá sa o mňa stará a trpí moju neznesiteľnosť, ale tak čo mám robiť? Keď potrebujem pomádu, džús, huňaté ponožky, horúcu vodu, čisté obliečky a krupicu.
A hej. Som rozmaznaná, ako Pán doktor poznamenal.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
3
( Mne je zle pri počutí/čítaní slova otolaringológ. Brrrr! Mám z toho slova fóbiu, ďakujem zaň jednému Štefanovi.)
Ale tak fúk, lebo inak pomôcť neviem.
( Mne je zle pri počutí/čítaní slova otolaringológ. Brrrr! Mám z toho slova fóbiu, ďakujem zaň jednému Štefanovi.)
Ale tak fúk, lebo inak pomôcť neviem.
4
aj ja som tak 4 týždne trpela s mojim nosom. Teraz ma to už prešlo, ale už vyše týždňa sa sťažujem na to, že ma bolí noc, bolí ma tá prepážka a aj vnútrajšok celý je strašne citlivý. Mám aj pocit, akoby som mala tú sliznicu, či čo to je, riadne podráždenú, pretože občas si zakrváca.
5
Denne Dajkin nosík žobre:
"Kedy už konečne bude dobre?"
Ona vraví podráždene:
"Iba kvôli tebe sa cítim ubolene!"
Dajka trpí, bolesť neutícha,
jubilantom hrajú do toho ticha.
Auto si potichu po ceste pradie,
doktor obklady na nosík kladie.
Nepomáha jej však nič,
cíti bolesť, ako keď švihá bič.
Vydrž Dajka! Už len zopár dní !
Odmenou ti bude čuch nevšedný!
P.S.
Opäť prichádza na trh nový blog slečny Drusilladayerovej založený na životnej skúsenosti, tentoraz na prežitej osobnej bolesti. Avšak i napriek pochmúrnej téme, v ňom nachádzame jej typický ľudský humor, s ktorým k svojim prežitkom pristupuje, s ktorým sa vie nad problémy života povzniesť a ako sa zdá, v ktorom nachádza i konečné riešenie. (Daily Telegraph, 24.10.2010)
"Kedy už konečne bude dobre?"
Ona vraví podráždene:
"Iba kvôli tebe sa cítim ubolene!"
Dajka trpí, bolesť neutícha,
jubilantom hrajú do toho ticha.
Auto si potichu po ceste pradie,
doktor obklady na nosík kladie.
Nepomáha jej však nič,
cíti bolesť, ako keď švihá bič.
Vydrž Dajka! Už len zopár dní !
Odmenou ti bude čuch nevšedný!
P.S.
Opäť prichádza na trh nový blog slečny Drusilladayerovej založený na životnej skúsenosti, tentoraz na prežitej osobnej bolesti. Avšak i napriek pochmúrnej téme, v ňom nachádzame jej typický ľudský humor, s ktorým k svojim prežitkom pristupuje, s ktorým sa vie nad problémy života povzniesť a ako sa zdá, v ktorom nachádza i konečné riešenie. (Daily Telegraph, 24.10.2010)
6
Ake babrať, Dajanka? Hádam MAZNAŤ, nie?
Veď sa s Tebou istotne maznali
Odtnite jej hlavu!
Veď sa s Tebou istotne maznali
Odtnite jej hlavu!
Napíš svoj komentár
A sľubujem ti, že môj fejk ti ich dá päť.