Poznáte ten pocit, keď tušíte že sa má niečo stať ale netušíte čo?

Za novým účesom hľadaj chlapa. Tomuto trendu som podľahla aj ja. Samozrejme, trochu opačne ako je to bežné. Už nejaký čas som uvažovala o zmene ale keď sa môjmu novému objektu nepáčila myšlienka, že by som prešla na blond musela som zo zmenou počkať. Ako to tak býva, objekt sa pomaly vytrácal z môjho života a ja som spokojne mohla urobiť svoju blonďavú premenu. Keď keby sa to náhodou nepáčilo ďalšej z mojich obetí, to nič. On si zvykne.

Aby som nerobila iba samé povrchné zmeny, začala som s písaním. Polovicu strednej školy som mala už skoro mala za sebou, takže zmena by nemusela byť úplne odveci. Išlo to tak ľahko. Nikdy by som si nemyslela, že mám toľko toho povedať. Umelci sú proste divný. Aby som si nehovorila veci len sama pre seba, zúčastnila som sa aj niekoľkých súťaží. Tie však nedopadli úplne podľa mojich predstáv. Ten prvý šok som zažila, keď mi bolo oznámené že kopírujem určitých – pre mňa absolútne neznámych slovenských autorov. Čo bolo nemožné. V tomto období som nečítala ani Nový čas nieto ešte dáke knihy. Zobralo mi to pomerne veľa energie do čohokoľvek, no taká malá hlúposť ma nemohla úplne zastaviť...

Svoju energiu som sa snažila vraziť do svojej lásky – nelásky (vzťahu – nevzťahu). Ako som už povedala, na blondínu si každý zvykne i keď je to zo začiatku nedobrovoľne nasilu. Aj keď sa nikdy nedá dopredu predpovedať, ako dlho niekto ostane v tvojom živote, myslím že aj chvíľa môže byť niekedy dostačujúca, pretože vždy sa dá znovu nájsť cesta späť.

Veci čo som pochopila :
• Ak túžiš po zmene nečakaj, urob to hneď.
• Malý neúspech je len predzvesťou veľkého úspechu.

Veci čo som chcela do budúcna :
• Nájsť svoje stratené „Ja“
• Nikdy nevieš akú rolu v danom príbehu dostaneš.

_______________________________________________________________
Miesto snov
Ako gitarista bez gitary,
ako v lese blázon zatúlaný,
ako malé dieťa bez hračky,
ako závislý bez žuvačky,
ako posledný list na strome,
ako smutný oheň v kozube;

Ako zázrak ktorý cítime,
ako svetlo ktoré vidíme,
ako šťastie ktoré uniká,
ako lúpež je bez vinníka,
ako reakcia na podnet,
ako nabitý je guľomet;

Ako slnko ktoré stále žiary,
ako všetka nádej na oltári,
ako krása je tu navôkol,
ako nezladený spevokol,
ako všetko vníma každý,
ako láska srdce vraždí,
ako nik nechce byť sám,
ja nechcem byť tu,
chcem byť tam ...

_______________________________________________________________
» www.facebook.com/lenkadracica22...


» lenuskafilipovicova.wordpress.com/...

 Denník
Komentuj
 fotka
antifunebracka  5. 4. 2015 20:08
toto je presne ten typ blogu, ktory ked docitam, poviem si "o com to, sakra, bolo?":?:
Napíš svoj komentár