Najväčším liekom proti smútku je vďačnosť.

Bolo to ešte nedávno, mala som zvláštne obdobie. Bolo veľa vecí, ktoré mi prinášali radosť, ale vidina vlastných problémov a nie dokonalo šťastné dni mi bránili tešiť sa zo života naplno.

Nastal akýsi zlom, keď som sa pred pár dňami vybrala na prechádzku do lesa. Bývam kúsok pod lesom, takže mi to nerobilo nejaký problém. A som rada, že som išla, lebo stačilo mi byť sama so sebou a pochopila som.

Keď som vošla do lesa, akoby som prešla nejakou bránou, ktorá sa za mnou zatvorila a ja som sa ocitla v nejakej začarovanej krajine. V krajine, ako z rozprávky, v ktorej hrám hlavnú rolu.

Videla som všetky tie starosti, ktoré ma trápia a nedajú mi spávať. Uvedomila som si, že žijem v strese.
Každý deň som sa bála, že môže prísť niečo ešte horšie a ja to už nezvládnem.
Bála som sa už aj toho, že mi zomrie pes a že mi vypadajú všetky zuby a takú ma už nebude chcieť žiadny muž.

Viem, bola to kravina.

Asi pred dvomi rokmi som čítala knihu The Secret, v ktorej bola napísaná jednoduchá, ale pravdivá veta: "Čo vyžaruješ, to priťahuješ."

Presne tak to bolo aj so mnou. Veľa vecí som brala negatívne, na nič som sa netešila. Nie že by som nechcela, ale čo ak by to nevyšlo a bola by som zbytočne smutná.
A práve to, aká som bola, ešte viac sa toho na mňa nalepilo. Viac toho negatívneho.

Ale vráťme sa späť do lesa.
Sadla som si na náhodný spadnutá strom a rozmýšľala som, prečo sa trápim kvôli banálnym veciam?! Veď v krajinách tretieho sveta ľudia umierajú hladom a mňa trápi len to, že
...ma nechal frajer- a čo, že ma nechal, veď príde ďalší.
...nemám prácu- práca vždy bola, je a bude; dnes nie, zajtra áno.
...problémy v rodine- kto ich nemá? Nejak bolo nejak bude.

Potom som sa konečne presunula od vecí, ktoré ma trápia, k tým, ktoré mi robia radosť.
*opäť rodina- nech sú akí sú; milujú ma.
*kamarátky- hovorí sa, že neplač za chlapcom, príde ďalší, ale kamarátky len tak na strome nerastú; a ja som vďačná za tie moje. Vždy tu boli pre mňa. Či vy radostiach, či v starostiach.
*fotenie- to je to, čoho sa nikdy nevzdám. Netvrdím, že som fotografka. To slovo pre mňa znamená luxus, a ja si ho dovoliť nemôžem. Ale verím, že jedného dňa ÁNO!
*príroda- hm, tak k tejto láske k prírode ma naučil môj bývalý. A je to jedna z mnohých vecí, za ktoré som mu vďačná.

Asi preto sedím teraz v lese a nad všetkým premýšľam.

Malé veci, ktoré robia veľké veci. Buďme vďační za všetky maličkosti a budeme oveľa šťastnejší.

Pozerám vôkol seba a od mrakov vychádza moje milované slnko.

V ten deň som sa po dlhšej dobre po prvýkrát usmiala.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu