TAJOMNÝ SPLN
Zdržala som sa. Zase. Som zvedavá ako to doma vysvetlím.
V hlave sa mi preháňali myšlienky ako „ Mami bola som u kamarátky“ alebo „ Meškal autobus...“
Pomaly som kráčala po prázdnej, nočnej ulici. Nevidela som nikoho, len svetlo lámp blikajúcich na chodníky. Pár minút som takto kráčala a nahovárala si, že sa mi nič nemôže stať. Nikdy som neverila na niečo také ako strašidlá, upíry a tak.
Ticho...
...počuť len moje kroky... ibaže, niečo ich prerušilo. Šuchot jesenného lístia v neďalekom parku, alebo?
Nechcela som sa obzrieť, aj keď som nič zvláštne nečakala.
Ozvalo sa to znova...
...a znova...
Zbadala som tieň zvieraťa, kráčalo tesne za mnou a hlasno funelo.
Nevydržala som to. Obzrela som sa. Za mnou stál obrovský pes. Kdeže pes! Vlk!
Vyceril dlhé biele zuby a stiahol uši. V nemom úžase som zabudla utekať.
Pes hlasno zavyl. Vtedy som mala jasno! Rozbehla som sa najkratšou cestou domov.
Videla som jeho tieň, počula som jeho vrčanie, no neobzrela som sa. Už nie..
Roztrasená som pred domom vytiahla kľúče a bežala tmavými chodbami do svojej izby. Dom bol prázdny. A to prečo?
Veď je pol jedenástej. Bála som sa, ale švihom som sa schovala pod paplón a dívala sa von pootvoreným oknom. Mala som krásny výhľad na mesiac...bol spln. A z lesa naproti sa ozývalo prerušované vytie.
Cítila som že sú tu. A čím ďalej viac som sa o nich začínala zaujímať...
www.fantazia.sk
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
dakujeem no to mala byť že "mikropoviedka" tak preto je to krátke...ale viem ... žiadny luxus...
Napíš svoj komentár
A toto sa mi tam nepáčilo: "Pár minút som takto kráčala a nahovárala si, že sa mi nič nemôže stať. Nikdy som neverila na niečo také ako strašidlá, upíry a tak."
Podľa mňa by sa viac bála, že ju prepadne nejaký šialenec v ľudskej forme a tí existujú