Podopierali ho dvaja chlapci.Vonku bola dosť zima ale on mal na sebe iba mikinu nasadená kapucňa a líca červené od sĺz pričom cez vlasy mu stále nebolo vidieť do očí.Ja som pocítila nesmiernu bolesť už len pri pohľade na ňho.Nedalo sa to vydržať.Zložila som si gitaru z ramien , položila ju na miesto a nerobila som nič , len pozerala ako sa trápi , pritom som ani nevedela prečo.

"Nechajte ma !"postavil sa z miesta na ktoré ho posadili a vyšiel znova pred garáž.
"Tomi ... nevymýšľaj ! Sadni si tu ! Vonku je zima ! Keď tam chceš byť tak si aspoň zober bundu!"začal zvyšovať hlas Lejko no Tomi ho zjavne ignoroval.Okamžite za ním vybehol a zavrel dvere.My sme tam ostali a nastalo trápne ticho.Ja, snažiac sa zakryť to , čo som v tej chvíli cítila , som sa asi ako jediná mala odvahu spýtať.
"Čo .. sa mu stalo?" pozrela som na jedného z chlapcov , keď v tom vtrhol dovnútra Lejko.
"Toto je choré ! Nemôžem sa na to už pozerať.."zjavne počul , že som sa pýtala , pretože sa otočil ku mne a začal hovoriť."Nechala ho Romana.Týždeň sa s ním "pohrala" a odkopla ho , lebo má už niekoľkomesačný vzťah a nechce si to pokaziť.Zobral si 2 Ibalginy a vypil na to pol fľaše vodky .. bez brzdy."hneď na to si sadol a ja som sa otočila a začala mieriť k dverám.
"Nie stoj! Nechaj ho chvíľu samého.Potom môžeš ísť."zastavil ma spredodverí tak som si len bez slova sadla k nemu.

Celý čas sme len tak sedeli ,pričom sa oni rozprávali o spomýnanej Romane z čoho som veľa nepochopila , ale teraz som len v akoby kŕčoch sedela a čakala , kým mi dovolia za ním ísť.V tom sa postavila Dadcn a vyšla von.Okamžite sme sa všetci vybrali za ňou.
"Nechajte ma s ním chvíľu osamote." povedala , čo ma zlomilo, pretože som potrebovala byť s ním.Potrebovala som byť s chlapcom , ktorého som ani sa nedá povedať že som ho vôbec videla a prehodila s ním jednu vetu.Potrebovala som s ním hovoriť , povzbudiť ho , pomôcť mu .
Videla som len ako sedí v snehu opretý o pár garáži ďalej a pozerá doblba s prázdnou fľašou ABSOLUT vodky v ruke a mieri k nemu Dadcn.

Pri tom pohľade ako tam sedí , akoby mi do hrude niekto zapichol milión ihiel alebo mečov alebo čohokoľvek ostrého.Toto som už nevydržala.Zošuchla som sa na zem, objala si nohy a zrazu som si uvedomila , že sedím presne tak , ako on.

 Blog
Komentuj
 fotka
romika  20. 2. 2010 17:58
Pekné, len pokračuj.... Mimochodom, nie všetky Romany sme svine
 fotka
dm555  20. 2. 2010 18:41
Ďakujem krásne ... tak .. verím ,že niesu teda dúfm
Napíš svoj komentár