V púšti som stretol tvora. Skrčený v rukách držal vlastné srdce. Žral ho, trhal zubami. 

Chutí ti priateľu chutí ti? Spýtal som sa.

Chutí ale je horké. Je horké ale chutí mi, pretože je to moje srdce. Odvetil tvor.




Slepá,  od veci myšlienka, nad popísaným farebným bločkom. Len ho odkladám. "Ľúbim ťa" ticho som si zašeptal a papierik založil do knihy v ktorej som ho kedysi našiel spolu s priloženým strieborným ružencom...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár