,,Nestresuj, upokoj sa a nič od toho nečakaj."
A pravidelne napálim do izby na intráku, otvorím dvere a moje baby už len vidia ten môj zničený pohľad, ktorý vystihujú slová : ,,Som smutná a sklamaná."
A dodám si k tomu aj to, že som hlúpa a naivná, aj keď mimochodom snažím sa presvedčiť seba samú už niekoľko rokov, že naivná nie som.Ale som.
Keď ako sa mám držať pri zemi, keď za mnou chodí z opačného konca mesta, len aby mi požičal knihu, ktorú si aj tak môžem požičať v knižnici?
Dobre dávam si facku. Veď to ešte nič neznamená. Len už niekedy fakt čítam tie knihy len preto, aby som sa s ním mohla vidieť. Som sprostá fakt. Ja neviem kde sa to vo mne berie.
Vraj všetko príde v správny čas. Mám pocit, že som ho zmeškala a stojím na stanici, ku ktorej vedú pokazené koľaje a vyhodené výhybky a nemôže sa k nej nikto dostať a tá stanica je opustená a chátra.
A keďže včera to zas dopadlo nijak a mala som silnú potrebu počuť nejaké povzbudivé slová od príslušníka mužského rodu, vzala som telefón a vytiahla som na 5 minút von kamaráta.
Tak a konečne sa dostanem k tomu, že som delfín. Podľa neho. Lebo vraj delfíny sú jediné zvieratká, ktoré sa tvária stále šťastne a trpia vo vnútri. Že keď sa na mňa pozrie, vidí slniečko a moje jamky a vyzerám veľmi optimisticky a vo vnútri sa zožieram.
Tak hej som delfín. Lebo nechcem prenášať moje problémy na iných. Lebo aj tak mám pocit, že ma nikto nepočúva a neviem ani vyjadriť ako sa cítim.
Viem, len to, že sa cítim neskutočne malo, ako tá najmenšia častica vo vesmíre. Chýba mi ľudský dotyk, prosté jednoduché objatie a niekto, kto by mi povedal, že napriek všetkému som fakt skvelá.
A delfíny majú výhodu oproti mne, že sú milé, zlaté a pekné.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
11. 3.marca 2011 12:37
Až na tú poslednú vetu som si veľmi príjemne počítala, na niektorých miestach som sa aj stotožnila.
Napíš svoj komentár