odetá v papradi z bizarných snov
Behala placho behala skrotene
nikto však netušil čo deje sa s ňou
Občas sa stavila pri nebeskej bráne
čo viedla cestu v diaľ do budúcich dní
Bála sa vkročiť tam no zrazu ju zbadala
bála sa pohnúť však – čo keď len sní?
Pozrela do duše tej nádhernej bytosti
nazrela do seba a zbadala šťastie
Nikdy to neznala – čo je to za veda?
bolo to kúzlo čo teraz v nich rastie
Spanilo vydá sa za tou svojou milou
natiahne ruku a ponúkne jej svet
chce jej dať všetko čo doteraz skrývala
nedá sa žiť jej viac kde lásky niet
Stále však netuší čo príde ďalšie
čo ak to všetko bol iba klam?
Nechce viac priznať si že je ešte primalá
ten kto vraj trápi ju trápi sa sám
Víla sa vydáva na cestu odvážne
po rokoch konečne vidí prečo žiť
Spolu sú jedno tak to radšej neriešte
Ako len mohli sa bezhlavo zaľúbiť?
Behala víla po lese
odetá v snoch čo stali sa skutočné
Behala sama – dnes sú už dve
behala placho – dnes je to statočné
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
25. 4.apríla 2013 19:18
presne taketo blogy milujem
Napíš svoj komentár