všade je prach a krv a zatuchnutá špina
skupiny ľudí identitu hľadajú
ale ja viem že nemá to zmysel
život je jedno veľké bojisko

zostal som stáť na jednom mieste
a vôkol mňa len samé utrpenie
zmrazené mojim ostrým pohľadom

cintorín snov ktoré sa nikdy nesplnia
sa zaplňuje každou sekundou

a tisícky túžob končia v masových hroboch
ludí a ich nesplnených snov

Duša si hľadá cestu cestičku
no nájde len studňu studničku

z nej ozývajú sa hlasy nádejné
ktoré ešte veria že všetko je možné

no v tom sa ukáže vo svetle pravdy
aké sa dejú vo svete krivdy

dušičke príde veľmi ľúto
a vtom rozhodne sa opustiť telo

človek bez duše svetom blúdi
nenachádza pokoj je smutný

nevie čo spraviť ved všetko stratil
a tak sa pobral a tento svet opustil

tenká je priepasť medzi životom a srťou
záleží len od nás táto vzdialenosť

ak však stratíme aj poslednú nádej
život sa zmení a smrť kosí dalej

 Báseň
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  10. 3. 2009 12:01
Z celej básne sa mi páčila asi posledná strofa
 fotka
rebelka  13. 4. 2009 14:56
pekna fakt mas talent
Napíš svoj komentár