11 ročné dievča, Bratiska. Nateraz.

First (and last) dates

Keďže sa tu v poslednej dobe roztrhlo vrece s blogmi a statusmi o dejtoch, vo chvíli veľmi silnej prokrastinácie som sa rozhodla prispieť svojou troškou. Našťastie to však asi veľa času nazaberie, lebo som ich mala za celý život asi menej ako birc aktívnych užívateľov nadránom o tretej, ale keďže takéto dievčenské zážitky veľmi rada čítam (ináč z chlapského pohľadu by bolo tiež mega čítanie!), tak sa tiež podelím. Odpustite mi za nulový literárny prínos, píšem to za 5 minút a nezadrbávam sa moc štylizovaním.

Takže aby si urobila krátke introduction, za svojich veľmi skorých teenage čias som si našla prvého frajera a prekvapivo nám to vydržalo až do vyšších ročníkov na VŠ. Po tomto vzťahu ma ale chuť vrhať sa do niečoho úplne obchádza(la), takže preto je číslo mojich doterajších rande napriek môjmu veku asi ako u priemernej trinástky dnes.

Takže ak nerátam milé chvíle so svojím bývalým frajerom, kde sa to rozbehlo v dedinskom podniku nad kofolou a chabými biliardovými výkonmi, prvé reálne rande som mala v poslednom ročníku na VŠ. Teda s odstupom času som zistila, že ešte predým som nejaké mala, ale ja som si vysvetlila, že to sú nejaké kamošské stretká. No neboli :D

Takže poďme k môjmu reálnemu prvému rande v živote. To že som vtedy mala asi tak 25 rokov je nepatrný detail. Keďže som plánovala dlhú stáž mimo SR, dosť som sa vyhýbala všetkému možnému. Chlapovi dajme meno ,,Sparťan" poprípade ,,Zárubňa" ako ho volali moje spolubývajúce. Mal pekný úsmev, bol veľmi sympatický, inteligentný a v ramenách dosť široký :D Taký ten typ, čo vyzerá dobre, lebo športuje, ale nešportuje, aby vyzeral dobre. Bývala som na intráku a potrebovala som pomôcť s jednou dosť dôležitou vecou na počítači, tak som napísala do našej intrákovej skupiny a požiadala o pomoc. Prihlásil sa mi teda ,,Sparťan", chlapec, ktorého som si predtým nikdy na intráku nevšimla. Ako sa mi predstavil, povedal, že celý čas býva oproti :D Bol veľmi milý, pomohol mi a keď som sa ho spýtala, čo som mu dlžná, povedal, že kino. Keďže som síce nechcela randiť vôbec, ale bola som mu vďačná a bol vážne v pohode, prikývla som, ale chytila som úplnú paniku. V deň ako sme mali ísť do kina, som bola úplne na nervy, celá vyklepaná z toho, že mám vedľa neznámeho chlapa sedieť v tichu 2 hodiny a bude to celé trápne. Tak som mu napísala, nech radšej len príde ku mne na izbu a kukneme si film. Môj zámer pochopil samozrejme zle :D Asi ako by to každý normálny chlap pochopil :D Takže pozerali sme film, chcel ma pobozkať, ja som naňho vybehla, že to je skoro a potom sme sa pustili do dlhého rozprávania sa, o živote, o všetkom. Priznal sa, že je tesne po rozchode a snaží sa dostať sa z toho, lebo s ňou chcel zostať. Veľmi dobre sme sa porozprávali a neskôr odišiel. Potom sme ešte chvíľu písali, tuším sme sa videli a tým to haslo, ale svoje prvé rande hodnotím vďaka nemu dosť pozitívne. Zistila som, že ak sa zídu dvaja normálni ľudia, tak to môže byť fajn strávený čas.

Druhému chlapcovi dajme meno ,,businessman". Spoznala som ho na takej bratislavskej, prevažne študenstskej akcii. Tuším hrali práve Slíže a moja kamoška posilnená troškou vína začala oslovovať random ľudí klasickým ,,hej, teba poznám!". Jeden chlapec sa chytil a dali sme sa do reči. Bol absolventom mojej VŠ a mal jeden z najkrajších úsmevov aké som kedy videla. Bol veľmi podarený i keď mi niečo nie úplne sedelo, akoby sme neboli úplne na jednej vlne. Vymenili sme si fb a dohodli na pive. Vedela som, že odchádzam na stáž, nič som od toho nečakala, len príjemný pokec. To sa nenaplnilo. Pán businessman hovoril len o svojom businesse. Celý čas. Objednala som si limonádu, bola plná ľadu a ja som nebola ochotná kvôli nemu ochorieť, tak som čakala. Neslušná som tiež nechcela byť. Ja, čerstvá absolventka, plná nadšenia cestovať, spoznávať svet som mala dosť po 10 minútach. Celé 2 hodiny nebolo možné zmeniť tému, chválil sa, hovoril stále o peniazoch, podnikaní, vôbec žiadna iné téma nepripadala do úvahy. Potom mi napadlo, že toto možno vlastne nie je rande, ale pracovné rokovanie. Viem slušne po nemecky, možno to potrebuje pre svoj business. Celé 2 hodiny som pozerala na jeho krásny úsmev s tým, že prosím ty buď ticho a fakt sa len usmievaj. Nebol. Musím uznať, že je veľmi inteligentný, vzdelaný, cieľavedomý, aj dobre vyzerá a som si istá, že to dotiahne veľmi ďaleko, lebo je naozaj zapálený. Len sme neboli na jednej vlne ani trošku. Keď som dopila limču, rýchlo zaplatila účet a het preč. Ako sme sa lúčili, povedal, že zato pivo môžem stráviť noc jeho posteli, o ktorej predtým hovoril, že bola veľmi drahá, ale vďaka svojmu businessu si naňu predsa zarobil. Dodnes dúfam, že som niečo pochopila zle, lebo počas nášho celého obchodného rokovania nepreukázal žiadne známky záujmu.

Tretiemu dajme pracovný názov ,,Nemec". Išla som teda na stáž do Nemecka. Po troch mesiacoch tam som bola v jednom bare so spolubývajúcou a oslovili nás akýsi chlapi. Jeden z nich, 2metrový, modrooký, blonďavý Nemec v Metallica tričku sa u mňa dosť snažil. Dala som mu číslo a on ma zavolal von. Po dlhom váhaní som prikývla. Keďže v tom čase bolo pre mňa randenie nočnou morou, vystupňovať to mohlo iba randenie PO NEMECKY. Ako áno, vedela som dôstojne po nemecky, ale keď sa vám niekto trošku páči, už máte stres, niekto ešte keď máte hovoriť s ním cudzím jazykom, ktorý je jeho materinský a je to skratka nemčina! On bol veľmi zlatý, prešli sme sa, potom sedeli v podniku a rozprávali. Teda on :D Ja som hovorila asi, že ,,ehm, ja, jaa, ehm." :D Ale aspoň nebolo trápne ticho, on asi vycítil, že to pre mňa nie je celkom komfortné a veľa hovoril. Koniec-koncov to bolo dobré. Boli sme spolu pár mesiacov a riadne som si pri ňom zlepšila jazykové znalosti :D A išla si v dirndl s vrkočmi na pivný fest s ním v Lederhosen a kopu ďalších nemeckých šmakočín :D Z tohto multikulti vzťahu by som vedela napísať sériu veľmi vtipných blogov, možno niekedy :)

A ešte dajme bonusový polovičný tinder date. Nie som veľkým fanúšikom spoznávania tohto typu, ale z chvíľkovej nudy som si ho stiahla na rozptýlenie. Začala si dopisovať s chlapom, ktorý sa zdal byť velice normálny. Bol taký iný, venoval sa rodine, práci, ženy veľmi nenaháňal, bol slušný. Volávali sme si, začal mi nechávať listy v meste a ja som si vyzdvihla. Možno to znie creepy, ale i keď na také moc nie som, prišlo mi to romantické a trošku ma to oslovilo. Chcela som to vyriešiť jednoducho, tak som mu raz napísala, kde si on nájde list odomňa a počkala ho tam, keď si ho mal vyzdvihnúť. Do sekundy som vedela, že ništ. Pôsobil na mňa dosť detsky, naivne, neskúsene. To že jeho fotky ani nešli okolo reality je už len druhá vec. Takže zhodnotila som, že tinder nie je celkom pre mňa. A zase sa mi ukázalo, že keď sa stretnú dvaja ok ľudia, môzu si fajn pokecať, ale viac z toho nebude.

Takže zopár z týchto zážitkoch hodnotím celkom pozitívne a aj keď ich veľmi nevyhľadávam, beriem to všetko aspoň oveľa viac s nadhľadom ako predtým a musím uznať, môže to byť ozaj fajn strávený čas. Takže verím tomu, že niektorí z vás majú určite pestrejší love life ako ja (teda asi skoro všetci :D) a bolo by milé, keby sa tiež podelíte :)







Zdieľaj článok na facebooku
4 odoberateľov
Devyn

Polepším sa, sľubujem!

Komenty k článku

  1. 1
    Bebekex

    26 ročná žena

    ja som sa pobavila nahodou :D
    a kludne sa osmel a podel sa aj o ten blog s nemeckymi zazitkami:)
  2. 2
    Tikalok

    hrá sa, že má 0 rokov

    Blog dobrý, ale tá posledná vec je fakt creepy
  3. 3
    Devyn

    11 ročné dievča
    Bratiska. Nateraz.

    @bebekex Tak to sa teším :) Keď budem mať zase veľa povinností a premôže ma lenivosť, napíšem aj o nemeckej love story (hehe)

    @Tikalok Ď! To s listami v meste? Jop, trošku hej, ale zase za pokus o romantické gesto mu dávam plus (hehe)
  4. 4
    Tikalok

    hrá sa, že má 0 rokov

    nie, vlastne ja som to len zle pochopil (: