Tak toto je môj príbeh... Príbeh o láske a o jej sklamaniach... Ak ťa to nezaujíma, nemusíš ďalej čítať...
Začnem situáciou asi pred tromi rokmi, nejak okolo jarných prázdnin. Nechodieval som von a vysedával som len doma... Raz sa mi však podarilo stretnúť dve moje kamarátky, a bol som s nimi vonku celý deň... Dnes by mi už asi ale nikto neveril, že ony dve boli spolu vonku. Bola to Natália a Saša. Dohodli sme sa že pôjdeme von aj na druhý deň a zas na ďalší, a tak ďalej, a tak ďalej... Potom sme začali chodievať von už celá (dosť veľká partia). Boli sme v nej ja, Martina, Maja, Natália, Saša, Sandra, Dada, občas Vanda a pravdepodobne ešte viac ľudí, na ktorých si už ale nespomínam.
Boli to už tri roky, čo som s nikým nechodil, a tak som si chcel konečne niekoho nájsť. Nevedel som však koho, a dokonca ani ako . Cez letné prázdniny sa ale začala celá naša partia rozpadávať. Natália sa pohádala zo Sašou, Vanda nemala na nás čas, Dada básnila len o Paťovy a Sandra chodievala von s Kikou, Nikolou, atď, atď... Po čase sa mi ale začala páčiť Maja. Vyvrcholilo to až na hody, na kolotočoch. Vtedy, v posledný hodový večer, vyzerala úplne nádherne. Stále si pamätám, čo mala vtedy oblečené: Mala na sebe biele tričko, riflovú sukňu, a mala krásne zvlnené vlasy. Keď som ju uvidel stáť pod osvetlením kolotočov, ostal som v nemom úžase. Ale neodvážil som sa jej nič povedať.
Keď sa začala škola, začalo ísť všetko dolu vodou. Ja s Maťou sme sa stretávali už iba v škole, a o Maji som vtedy nemal ani tucha. Nejako koncom decembra (alebo možno začiatkom januára), sa dala do kopy s Rišom... Nenormálne som vtedy na neho žiarlil... Maťa bola tiež poriadne nahnevaná, pretože ani tú chvíľočku času, čo nám Maja venovala pred tým, už sme nedostali. Keď sme s ňou chceli ísť von, bol s nami aj Rišo a vačšina chalanov z nových domov, a my sme im boli ukradnutý. Po asi tak mesiaci, či dvoch, sa rozišli... Vtedy som dostal odvahu a povedal som Maje, čo k nej cítim. Nechodili sme spolu len z jedného dôvodu - a tým bolo naše priatelstvo... V tej dobe bola moja najlepšia kamoška (neviem či to bolo aj naopak) a tak sme to nechceli pokaziť... Neviem či sa mám nad tým neska smiať, alebo plakať pretože teraz sa už vôbec nestretávame, občas sa iba pozdravíme, a popíšeme spolu cez net... (Asi viete kam tým mierim.)
Vtedy som znova prestal chodiť von, a kašľal na okolitý svet. Prišla na rad lyžovačka, a tam som spoznal obrovskú kopu nových ľudí. Keďže som vtedy s nikým nechodil, napadlo ma, že by som si tam našiel babu. Ako prvá sa mi zapáčila Nikola, ale vtedy mala ešte frajera. Na svahu som sa dal som sa do reči s Ivanou a onedlho sme sa dali do kopy. V polovici výcviku som však bol nútený odísť kôli chorobe, a tak som sa nestihol ani poriadne zoznámiť s ostatným ľuďmi, ani lepšie spoznať Ivu. Keďže sme sa od výcviku asi mesiac nevideli, rozišli sme sa...
Stále som nechodil von, a vačšinu svojho času som trávil doma alebo v škole, a tak som začal pokukovať po spolužiačkach. Najviac sa mi samozrejme páčila Sandra a tak som sa jej spýtal, či so mnou nechce chodiť. Bolo to presne 6. Mája. Nejako v tej dobe založila Maja Dada a Saša svoju novú partiu s názvom V.I.P.-ky... polovica mojich kamošou ju neznášala a druhej polovici boli ukradnutí... Ja som proti nim nič nemal, ale nerozprával som sa s väčšinou z nich... Prišli prázdniny, no keďže so Sandrou som sa už nestretával tak často, a vôbec nebolo vydieť že spolu chodíme, rozišli sme sa...
(Tieto posledné dva odstavce končia naozaj úžasne...)
Vtedy som si začal (viacej ako obvykle) písať s Natáliou (z H. Orešian). Totálne sa mi zapáčila, dokonca som ju začal kresliť. Opýtal som sa jej, či by so mnou chcela chodiť, ale nedostal som odpoveď a vzdal som to... Prázdniny išli nenormálne rýchlo, a ani som sa nenazdal, a chýbali už len ledva tri týždne do začiatku školského roku... Na jeden týždeň som bol u babky v Trnave ,,strážiť\" a opatrovať psa, na ďalší zase bratranca... Počas tohoto týždňa, v stredu, som v Trnave stretol Nikolu (z H. Orešian). Ešte v ten večer sme sa dali do kopy. Na druhý deň som musel ísť s bratrancom do kina (na Wall-eho). Moc sa mi tam nechcelo, ale nemal som moc na výber (našťastie som to nemusel platiť ja). Pred kinom som ale stretol Maju a Miru (z H. Orešian) a dokonca sedeli pred nami aj vo vnútri kina... Nejakým spôsobom sa to dozvedela Nikola, a povedala im, citujem, ,,Prečo jej balia chalana.\" Oni mi hneď na to volali, že či som jej to natáral ja. Keďže som mal už Mirine aj Majine číslo, začal som si s nimi sms-kovať. S Mirou som si písal asi do 20:00 a s Majou do 23:30... Na druhý deň som sa dal do kopy s Majou, ale nevedel som ako sa mám rozísť s Nikolou. V nedeľu som spravil asi najvačšiu chybu akú som mohol - Nikole som do telefónu vyhŕkol, že chodím s Majou (bože jak Debil...). Vtedy sme sa nenormálne pohádali, no bolo mi to strašne ľúto. Prišli na rad hody a dúfal som, že budú lepšie ako tie minulé, keďže znova tu bolo zaľúbenie na tému Maja... Vďaka Majushke som spoznal ďalších nových ľudí z Ružindola, z obávanej oblasti nové domy... Nom vďaka nej som spoznal len Luciu a potom to už išlo samo. Na začiatku školského roka sme sa ale ja a Maja rozišli... (Bože už zase tie slová...)
17 dní po začiatku školského roka som sa strašne zaľúbil do Lucie... Veľmi som ju miloval, no aj to sa skončilo. Bohužiaľ, keďže sa dala do kopy s Filipom, s ktorým sa potom rozišla a dala do kopy s Martinom a potom sa znova rozišla a dala sa do kopy s Mišom a nakoniec sa rozišla aj s ním... V prechode medzi Filipom a Martinom som sa pokúsil o samovraždu... Nebudem to ale rozoberať, iba poviem, že nebyť môjho kamoša, už nežijem... Nakoniec som však zistil, že Lucia nieje vôbec taká, ako sa zdalo... Je síce pekná, ale chalanov strieda ako nohavičky...
Teraz už chvalabohu nejdem po žiadnej babe, aj keď netuším, koľko to ešte vydržím .
Ako môj život pôjde ďalej vás budem priebežne informovať.
Ospravedlňujem sa za možné chyby vzniknuté vďaka mojej nepozornosti (a určite je ich tu húfne).
Ďakujem ľuďom ktorý si toto prečítali, ale aj všetkým ľuďom, ktorých meno som tu aspoň raz spomenul... Ďakujem vám za to, že existujete....

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
karla28  14. 1. 2009 22:12
no tak pribeh je to fakt delovy som sa schuti zasmiala-nic v zlom- a uzivaj si pokial si mlady a sebevrazda je najväcsia blbost aka ta len mohla napadnut
 fotka
lyradeloessian  15. 1. 2009 17:02
toto je dost krute...a to som si myslela ze osm na tom zle...
 fotka
mimcu  18. 1. 2009 22:09
No chlapce dari sa ti vo vztahooch ako vidim.
Neboj ja som bola podobne na tom, ale uz mam 4 mesiace chalana a je to super

Nesnaz sa mic hladat babu, lebo vtedy to nevide :
Napíš svoj komentár