Tajomstvo konzervárne

Robiť na počkanie, básničky na bežiacom páse teta skladá do krabičky, nálepka so zložením ešte je mokrá, snáď plechovka nezhrdzavie, lebo keď sa niekomu zareže do ruky, môže ochorieť na chorobu, ktorej názov som zabudla.

Aj keď na tábore sa drevo rúbe a beháme po lese ako chalani, vetvy nás škrabú, aj z toho môže vzísť hnisavá rana. Auu, to štípe a svrbí, nechcem to tam mať, kde je ihla, kde je nôž?
Uff, hotová operácia... spokojnosť.

A potom sa to obrátilo, zrazu ma nemal rád, lebo sa nechcel deliť. Hmm, ja ho aj tak mám rada, navždy v mojej zidealizovanej bubline... no a čo, tak mi to vyhovuje. A nechcem viac spoznať, ja nechcem poznať negatívne stránky... len pekne stoj opodiaľ, že sa môžem dívať, obdivovať, mať rada.
Vo vlasoch vietor, na kopci, slnko tak teplé, zapadajúce, za ruky dole kopcom- beh priateľstva, smiech, tráva ako reznačka laločnatá, zase rany, no a čo, že štípe, dôležité je aj tak iné.

Dvíhať hlavu ležiac v tráve pozorovať oranžové oblaky, tamto je ovca, tamto je vlk, podávajú si ruky... a tam to je oblak. Biely alebo modrý, podľa toho, či to kreslí dieťa, alebo boh, život, či kto...
Na ničom nezáleží... chcem sa cítiť dobre.

Rozopnúť obojok povinností, ktoré neprinášajú úžitok, šup a školu máš na krku ty vĺčok... nechceš? Budeš môj najlepší priateľ človeka? Domestifikácia, zelenina, varené kura a glutaman sodný... už sa ho nebojím, ale pre teba to bude varené... aby si bol rád. Máš ma rád?

nechutí ti, zješ ma ako Červenú čiapočku? V bruchu okrúhlom si ležím, tmavo mi je, na oku i na duši, chcem von, ale nechcem aby si zomrel nožom horára, lebo môže byť hrdzavý a ochorieš a dajú ťa do konzervy... na počkanie.

(stream of consciousness)

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu