Ako veľmi ich potrebujeme.
Potrebujeme pocit, že ráno si bude s čím umyť zuby, že bude čo jesť, že v škole uspejeme, alebo aspoň prejdeme, že keď blikne zelená môžeme ísť, že ak treba, niekto sa postará.
Že čo bolo včera, bude i dnes...
Príliš sa spolieham, no ak zajtra nebude aspoň ako včera, budem cítiť neistotu, akési vnútorné narušenie programu.
Príliš som si zvykla, že si pre mňa ako dúha, ktorej by som sa chcela dotknúť, no akonáhle sa priblížim, opar mizne. Je vôbec to, čo v tebe vidím realitou? Alebo len správny lom svetla na kvapkách predstavivosti?
Chcela by som o tebe snívať, ak odídeš, narušíš moje istoty.
Chcem písať o tom, čo nemôžem mať ... o dúhe...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adsy
22. 5.mája 2010 07:06
Vždy snívame o to, čo je pra nás naoko nedosiahnuteľné. Ale té dúha je v tvojom srdci.
Napíš svoj komentár