Je zvlastne ze vianocne sviatky travim v depresii a ta najvacsia depresia prichadza v situacii ked stojim pri stromceku s rodinou. Stalo sa to prvy krat par rokov dozadu. Dohral som a dospieval Tichu noc a zrazu bola na pretrase mojej mysle otazka co bude az zomriem.. ako to bude vyzerat ked tie kecy o vecnom zivote su bullshit... ako vyzera ta vecnost v zatrateni.. ako to bude ked zomriem.. a zmocnila sa ma totalna depresia a strach na cele obdobie sviatkov. A ono sa to vracia kazdym rokom znova a znova. Sice uz v miernejsich formach ale skor je to o stave, ze zase su tu vianoce, dalsi rok zamnou... kde som? co som dosiahol? kam som sa dostal? Dost ma to desi... nie preto ze mi vadi kde som. Som s rodinou a tesim sa na to cely rok... skor je to o tom co som dosiahol a kam smerujem. Mam 27 a cim som starsi tym viac oddalujem plany na rodinu a svadbu... zrejme je to preto ze necitim ze som v stave zvladnut to... vysporiadat sa s tym. Tak od toho proste utekam. na druhej strane, aj keby som vedel ze ona je ta prava, neviem ci by som to spravil. Keby som to pred 4 rokmi neposral... mozno by som bol zenaty a s zenou ktoru by som miloval nadovsetko na svete. Ale clovek robi chyby a zrejme to tak malo byt a moj zivot sa mal uberat inym smerom. Musim ale mysliet dopredu, nevracat sa stale tam kde nemozem byt...
Cim som starsi tym viac mam pocit ze je moj zivot nenaplneny a ze by som mal urobit toooolko a tooolko veci, lenze v konecnom dosledku na to nemam odvahu. Som srab, ktory neni schopny pozvat prijemnu zensku na drink... lebo sa bojim ani sam neviem coho... je to tym ze chcem byt este mlady a chcem naplnit to co som zmeskal? alebo je to zufaly pokus nezostarnut? skor mam pocit ze to prve... aj ked je to skor o tom ze ja nepotrebujem mat este rodinu a deti.. chcem zit zivot tak ako pride.. robit veci co ma bavia. Len sa bojim urobit zmeny ktore su mozno nevyhnutne...
Otazka znie... som este dost mlady na to aby som v zivote robil zasadne zmeny? Je na to este cas?
Vela ludi si povie nie, si dost stary na to aby si sa usadil. Ja tvrdim, ze svoje zivotne stastie za nazory inych nevymenim a budem ho hladat dovtedy kym ho nenajdem, aj keby to malo byt v mojich 90tich... ak svoje zivotne stastie nenajdem nikdy, budem vediet ze som spravil chybu ktoru sa mi za cely zivot nepodarilo napravit... otazkou je ako potom zhodnotim cely svoj zivot...
Najsmutnejsie je, ze toto cele hovorim komunite 18tnikov... ktori maju toho tooolko presebou.. oproti mne celych 9 rokov.... a to je kurva vela..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár