Kreslil si ciarou usmevu krasny portret mojich pocitov. Jemne si ma vzal za ruku a vyzval do tanca. Tie dotyky, najjemnejsie vyznania. Tancovat len tak v dazdi pod nocnou lampou... preco nie, s usmevom na perach. Cakam,kedy sa zacnem vznasat.
Vychutnavas si moju pokozku, mas ju rad, viem
ja si vychutnavam Tvoju vonu, jemne stretnutie pier, na malinku chvilku. Filozof by sa pozastavil a zacal polemizovat o tom,ci to bol bozk, alebo len dalsie z tych krasnych vyznani. Nie je to jedno?
Pohlad do oci, krasny pocit...

Nase stopy sa menia na motyle, ktore odlietaju,aby zili aspon chvilku,presne tak ako ten okamzik v dusi...farby, lahkost.

je jedno kolko bude trvat,

hlavne, ze trval aspon chvilku...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
markonix  1. 3. 2007 23:44
hmmm nádherbé vidno že daždivé počasie je priaznivé v niekoľkých ohľadoch
2 
fotka
shadowmaster  2. 3. 2007 03:59
...čaro okamihu...



...črepinka zabodnutá v srdci...
3 
fotka
sarah_whiteflower  2. 3. 2007 10:08
Nádherný pocit, že niečo vytrvalo a nikdy to neodíde...

poznám takéto pocity, dala by si síce všetko za to, aby boli navždy, ale na druhej strane na tom nezáleží, pretože si to navždy zapamätáš...

pekne napísané
Napíš svoj komentár