...Rozumiem, váš growl má erotický podtón...
Ono to vie byť skutočne zvláštne, keď človek niečo miluje nadovšetko.
To, čo vám ponúka povrch je často mylné a vnútro je tak hlboko. Bojíme sa hĺbky.
Nič som nikdy nemilovala tak, ako hudbu. Na nič som sa nikdy netešila viac ako na moment, keď si sadám za klavír, keď môžem spievať. Je to taká malá spása. Osobná spása.
A umenie vložiť do pár riadkov v notovom zápise celý svoj život. Lásku, strach, bolesť, všetko.
Smerovalo to k romantizmu. K tvrdým masívnym gitarovým riffom, temperamentným rytmom, k jemnej melodickej hre klavíru a vysokým ženským vokálom za sprievodu hlbokého mužského growlu. A najmä k oslave smútku.
Lebo na smútok sa dá dívať mnohými smermi. Môže to byť čosi krásne. Ak v ňom nebudeme vidieť iba bolesť.
Obraz tak mrazivo pochmúrny, čo trhá srdce. Žena s dieťaťom v náručí sediac na jesennom lísti blízko pri brehu a chveje sa. Od zimi, strachu, zúfalstva, či beznádeje...Pozorovala som to. Bolo to nádherné. Napísala som príbeh.
Do hudby vkladám všetok smútok. Je to súčasť života. Rovnako dôležitá ako šťastie, či láska. Rovnako obohacujúca, temná a rovnako potrebná.
Vkladám to do nôt a melódií. Do slov na papieri. Do jeho a svojho hlasu. Do farby, intenzity.. Do okolitej atmosféry. Nesiem to v sebe. Celý život.
Za klavírom dokážem sedieť hodiny. Dni a noci. V skúšobni, doma. Všade.
A keď sme sa pri prvom stretnutí s "kolegom" hneď zhodli, kam to bude smerovať, povedal "vyzdvihneme smútok" a vtedy som vedela, že sme asi na rovnakom.
Je to smiešne vždy, keď mu poviem, že je stelesnená vražedná kombinácia dokonalého hlasu, dokonalej melodickosti a dokonalého "textárizmu". Písať s ním veci je zážitok.
Je skvelé pozorovať ako do každého jedného tónu a slova dá všetok cit. Je skvelé vedieť, že hudbu víma rovnako. Že každá ďalšia pieseň je naše malé dielo a že je to tak skutočné.
Je to skvelé počúvať tú nádhernú súhru hlasov.
Je to priateľ, pri ktorom viem, že moju hudbu dotiahne k dokonalosti a to bolo pre mňa vždy dôležité.
Vedela som to, už keď ma prvý raz počul spievať. Vtedy sa veľkolepo poklonil, nechápavo pokrútil hlavou a povedal... fuuu dievča, klaniam sa ti.
***
Nikdy by som nevymenila jedinú chvíľu v akejkoľvek nádhernej melódii. Za nič na svete.
S hudbou sa budím, s hudbou žijem a s hudbou aj zaspávam.
Nosím ju v sebe spolu s melódiou, ktorú raz možno dokončim. S melódiou mojej obrovskej lásky. K hudbe.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
flagrantine
21. 7.júla 2011 23:42
ó, áno. presne to chápem.
3
neviem aké to je žiť pre hudbu, mne by vôbec nechýbala keby jej nebolo
Napíš svoj komentár