Ľudia potrebujú na plné uvedomenie tragédiu, šťastie im nepomôže ,len ich zatiahne viac do hlbín klamu a povrchnosti. Šťastie poväčšine v tomto svete znamená nahromadenie majetku, čo je o to smutnejšie. Z tohto konzumného stereotypu, všedného života, je schopná naviezť na cestu porozumenia a uvedomenia tragédia, pretože tragédia prinúti človeka pozrieť sa na svet očami zúboženejšieho, ktorý je schopný si vážiť viac vecí ako všedný človek. Je schopný si vážiť viac nie len materiálnych vecí, ale hlavne mentálnych. Málokto sa vydá na cestu za uvedomením sám od seba, aj keď neprežil takú bolesť, ktorá by bola schopná ho na toto rázcestie doviesť. O to je ale cesta dlhšia a ťažšia, na druhej strane má výhodu, plného uvedomenia sa už nezbaví, pretože k nemu dospeje sám ,i keď ťažšie ,ale sám.
Drvivú väčšinu ľudí, ktorý pochopili svoj život, na to naviedla tragédia, zlom v ich živote, negatívny zlom. Niektorí sa nepoučili na tom, niektorí sa poučili a tí najlepší na sebe pracovali ďalej. Tým sa vynára otázka, „Je niekto schopný dosiahnuť plného uvedomenia?“ , je. Mizivá časť z celého ľudstva, z celých vekov. Je. Buď blažený ty, čos to dokázal. Máš môj obdiv.

 Blog
Komentuj
 fotka
purenarcissism  31. 5. 2011 11:13
je to pravda, že asi niekto, kto sa netrápi sa nehľadá, je spokojný ako to je, ale i tak...to je napísané trochu odfláknuto, mohla si sa pohrať ale chápem
 fotka
damned  31. 5. 2011 11:15
je to písané tak, ako mi to napadlo, preto ta odflaknutost
 fotka
purenarcissism  31. 5. 2011 12:27
chápem
 fotka
jacques  2. 9. 2011 02:35
pointa krasna...
Napíš svoj komentár