Už to na mňa opäť prichádza...ten pochmúrny pocit, zblúdené myšlienky, absencia pocitu šťastia.
je zaujímavé, že vždy som inšpirovaná písať, keď mi je zle

Nechcem tam spadnúť opäť, do tej neutešenej diery plnej popierania a potláčania. Plnej mojich sračiek. Nechcem znova predstierať, že je všetko ok, že ma baví žiť pre ten moment.

Ale ono to príde, lebo moje rozptýlenie je fuč. Taký chlapec, že veľmi sympatický, všetko krásne, dokonca aj stretnúť sme sa mali. Potom prestal písať, v mojich očiach bezdôvodne, jeho dôvod neznámy. Ale mňa vôbec neserie to, že prestal písať, ale to že už som sa s tým zmierila, tým pádom tie horšie a ťažšie riešiteľné problémy sa derú do centra môjho vedomia. Heš s vami.

Hľadám rozptýlenie akéhokoľvek druhu, najlepšie čisto malichernej povahy, s dosahom až do najhlbších závitov môjho mozgu. Zn.: SÚRNE

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár