Je to naozaj tak? Že ľudský pár je ako fľaša a vrchnák? A keď fľaša a vrchnák na seba nesedia tak sa po čase odpoja, pretože existuje len jeden vrchnák pre jednu fľašu?
(špeciálna vďaka za toto inšpiratívne prirovnanie madnesshouse, snáď prežije, že som ho použila)

A čo keď fľaša aj našla ten správny vrchnák, ale tak často sa otvárala a vrchnák sa odkladal, že sa zničili všetky tie drážky (alebo závity, neviem, aký je správny technický výraz na vrchnáku? Tie malé nerovnosti, ktoré slúžia na to, aby udržali to jedinečné spojenie pevné a odolné.

Na začiatku je to také nové a vzrušujúce byť spolu uzavretí do jedného celku, ani náhodou to nechcete porušiť. No čo ak po čase chcete načerpať vzduch alebo sa naplniť inou tekutinou? Príde k otvoreniu. Aký oslobodzujúci pocit, neskôr pocit prázdnoty doslovne samoty.

Nájdete odložený vrchnák, ktorý je avšak opotrebovaný tým trením, ktoré nastalo. Snažíte sa spolu zavrieť tú fľašu znova a zas. Po pár razoch sú už drážky také vyšúchané, že to ledva dokážete. No čo keď už nikde na svete nie je ten sadnúci a neopotrebovaný vrchnák na vašu fľašu? Čo potom? Ako obnoviť pevnosť stisku?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár