Hovorí k tebe škrekľavým hlasom : -Bojíš sa....? -Máš strach....?
Chvíľu sa smeješ, chvíľami plačeš. Zrazu máš čudný pocit. Padáš ustatý na zem Stojí pred tebou.
-Trasieš sa? Drzo sa ti smeje do očí. Chce ťa... Približuje sa potichu a pritom tak rýchlo. Už ťa má. Drží ťa. Chceš sa jej vyšmyknúť,ale nedá sa. Zoviera ťa ostrými pazúrmi.
Už viac nevládzeš - umieraš. Odchádzaš s tou, s ktorou odchádzajú všetci už od pradávna. Prišla si po teba smrť. Ty však neumrieš celkom. Budeš žiť v spomienkach iných a možno im budeš slúžiť pre výstrahu " Takto skončil jeden TOXIKOMAN."
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
takzvany
18. 6.júna 2010 12:09
poznáš niekoho, kto nezvládol drogy a preto takto píšeš? alebo si to dokonca bola ty? toto človek nenapíše len tak z ničoho nič, alebo sa mýlim?
2
@takzvany treba si pozrieť môj profil a prehrabať sa aj v starších článkoch čo som písala a odpoveď na svoju otázku nájdeš aj sám
3
tie tvoje blogy sú vždy také "veselé", že mám sto chutí si niečo urobiť. ale inak pekné.
4
A mozno ked je s tebou, v mysli zavladne pokoj a na srdci zahreje ta nicotou. Klamstvom sa zbavis falose sveta i sam seba kolko krat vidis v pravom svetle. Problemy stavaju sa tak nicotnymi a kreka dusa konecne prestane podliehat znicujucim pocitom... Aspon kym sama je pod vplyvom. I smrt je zrazu uplne ina, zrazu je cestou a nie jej koncom, zrazu je myslienkou miesto strasiaka, schuleneho v temnej noci, casto ta len ona obijme ... Ci uz zltym dymom, obtierajucim sa o suchu plet, alebo pevnym skrtidlom, okolo slabej ruky ... Kym budu existovat ludia osamoteny vo svojej bolesti, dovtedy budu hladat pochopenie v prazdnote zdrogovanej mysle...
Napíš svoj komentár