Kvetináč sa tešil na farby, lenže všetky boli uschnuté - až na čiernu a bielu. Paradox? Čierna bola všade a nešla zmyť. Piáno hralo pianissimo a knižky boli takmer dočítané. Len Posledné slová ešte neboli zatvorené. Paradox?
Nesmieme zabúdať na brzdovú kvapalinu a svetlá sa zažínajú až po naštartovaní. Aktívny pohyb v boji s vodárkou prehral, ale posledné TAMcestovanie sa smialo. Vlakovanie s gramofónovou platňou malo svoje kúzlo, aj keď na lúčenie nebolo dosť sekúnd. Niekomu včely uleteli, mne okrem toho jedna zmrzla v šatke - a tak jej bolo pri dverách niekoľkokrát odzvonené. A slzy a smiech prehadzovala ako žonglér loptičky. Baranom nevysvetlíte, že hlavou múr neprerazia. A filmové večery nemusia byť tou správnou voľbou.
Ale späť ku kvetináčom.Často mám pocit, že nie je iná možnosť, než do prázdneho kvetináča kúpiť kaktus. Ale keď ja mám radšej ten prázdny kvetináč - len keby niekedy nebol tak veľmi prázdny. Fúkala by som bublinky a tie by potom praskali o kaktusie bodlinky, lenže lepšie by to asi nebolo. Veľa nevysloveného a príliš povedaného?
Kam mizne mydlo z bublín, keď bublina praskne? Rozprskne sa na zemi, my prejdeme a budeme mať čisté nohy. Skúsim to aj s myšlienkami!
Súrodenecké cítenie sa prejavuje u nesúrodencov a Mesiac vraj bol o toľko bližšie.



Nie je potom na všetko
jediným možným riešením
hromada vypadnutých rias vo vlasoch?

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  26. 3. 2011 19:14


dostala si ma.
 fotka
cjubou  26. 3. 2011 21:30
do pekných kvetináčov sa hodia pekné kaktusy - len vraj spôsobujú pichľavú medziľudskú atmosféru



a Mesiac bol bližšie, ja so to cítil! (alebo mi hrabalo z niečoho iného?)



a krásny blog
Napíš svoj komentár