Kúsok ďalej než sú pehy

Chcela by som byť klávesou pod prstami Reginy Spektor. Možno trochu molová, čierna.
Rada sa dotýkam prstami na nohách holej zeme. Rada čuchám letné noci. Ohňové. Klokanie.
A svetlušky sú vraj strašne oškliví chrobáci. Preto lietajú v tme a oslepujú nás svojimi baterkami.
Zatúlali sa ďalšie náušnice. Do sena. Pretože tam sa spí voňavo.
Omotávam si okolo nosa steblá trávy. A pletiem vence zo sedmokrások. A s čím si radi spievate vy?
Keď sa kolo lišiak motá, schovám ja sa do dúpäťa. Naučili sme sa rozprávku naspamäť. S kocovinou.
Na Čarodejke z Portobella je hanbatý obrázok, ale písmenká sú vnútri rovnako zadumané, ako v jeho iných knihách. Je skoro dokonalý. A knižky toľko voňajú.
Pošepkám si do svojich uší o úsmevoch v žltých stredoch margarét. Nechutia tak dobre ako šťaveľ.
Raz si zarámujem zvuk večernej gitary pri táboráku, a potom na rám zaťukám a on sa rozoznie.
Schovám sa do jeho náručia. Alebo sa stanem korálkou a navlečiem sa mu na šnúrku na krku.
Všetci dostanú pusu a ja facku, pretože tak to má byť. Možno sa potom smiechom skotúľam pod grilovaný hermelín.
Chcela by som si sadnúť nahor, na plot, až bude Reg na Colours. Priala som si, aby mi ju Bylinka zabalila do krabičky a priviezla, ale stratila sa stuha. Z tuha.
" Pod listami papiera leží moja pravda..." Trochu jazzová a trochu folková. A tiež trochu klasická.

"Používame slúchadlá, aby prehlušili našu myseľ."

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu