Predstavte si situáciu: chlapec na záchode, pri pisoároch, ktorý sa pozerá dole, šmátra v nohaviciah a akoby niečo hľadal, no len jednou rukou...Isto sa vám teraz vynára množstvo obrazov v hlave.Skúste však tomu chlapcovi dať vo svojich predstavách dlahu na ruku druhú a najmä chlapci- skúste ísť na malú potrebu s bolavou rukou a ešte k tomu v dlahe.Nezabudnuteľný zážitok!

Možno i vy ste mali niekedy zranenie, ktoré vás v menšej, či väčšej miere obmedzovalo, no a ja som zažil podobné zábavné situácie.Začalo sa to všetko v mojom mestečku na tréningu wu shu.Podaril sa mi jeden gymnastický prvok a chcel som si ho zopakovať, lenže to mi nevyšlo, ruka zapraskala a už som vedel, že je zle.Doktorov výrok znel veľmi kruto, hoci som vyšiel ešte celkom dobre.10 dní ľavú ruku do dlahy.10 dní bez tréningu som akceptoval, ale nebol som veľmi nadšený.Bolo to po prvý krát a všetci vieme, že "po prvé je to nejlepší".Ruku mi naštelovali alias zdrastvujte súdruhovia do pravého uhla.Tak som si pomaly začal zvykať.Cestovanie mi nerobilo až taký problém, až na to, že keď som chcel vystúpiť z vlaku, tak som musel niekoho poprosiť aby mi otvoril dvere alebo klopať na stanici na okienko a modliť sa, že ma dakto začuje.Ale to bolo ešte nič!Čo také obliekanie?No to bola strašná haluška.Vyzeral som ako nejaký strašiak, na ktorého navliekali šaty.Šnúrky mi zaväzovali tiež.S takou rukou som sa obliekal cca 20 min. Alebo keď som krájal chleba.To som si musel oprieť chlieb o koniec kredenca a pomaličky zarezávať nožíkom do chleba.Cítil som sa ako riadny krypel.Ak som si chcel poležať na posteli objať frajerku, či robiť podobné veci, tak som vyzeral naozaj smiešne.Ten záchod ani nespomínam.Písanie tiež moc nešlo, lebo sa mi papier pomaly posúval s písmom.Mal som pocit, akoby som sa hral na Mr. Beana.

Postupne som si však zvykol, naučil som sa s tým žiť a ako ruka pevnela tak sa mi darilo veľa vecí.Podarilo sa mi nájsť pozitíva ako to, že som nemohol umývať riady, mohol som tancovať robotické tance a spoločenský valčík, keďže som mal už ruku presne nastavenú.A ked´ma niekto štval, tak som mu tou dlahou zavalil.Vydržala.Každopádne dnes, mi ju dali dole a teraz sa cítim zasa ako krypel.Musím dávať pozor, aby sa mi neobnovilo zranenie.Na tréningoch môžem cvičiť len niekotré cviky, takže nohy si to odnášajú...čiže zajtra neponesú asi mňa.Bola to celkom zaujímavá skúsenosť, ale dúfam, že už sa mi to nikdy nestane.Stále totiž spomínam na také veci ako to trápenie na záchode

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
chiflada  4. 2. 2009 04:00
vieš že chlieb predávajú aj krájaný ?
inak celkom pobavil
 fotka
mardzi93  4. 2. 2009 16:20
Akurát vo štvrtok mi dali dole dlahu tiež som mala v lakti zadlhovanu akurat ze 13 dni kazdy den navyse bol zly
 fotka
501  8. 2. 2009 22:11
...a to na tom tréningu wu shu si sa tak dolámal :o
Napíš svoj komentár