Predposledná časť

Sedel v kúte sám. Tak sám, ako sa celý život cítil. Áno, boli v jeho živote chvíle, keď si myslel, že je stredom vesmíru. Keď sa okolo neho točilo veľa priateľov a on si myslel, že je to navždy.
Až po čase si vždy uvedomil, že nič nemá večnú trvanlivosť. Presviedčal sa o tom dokonca častejšie u ľudí ako u potravín vo vlastnej chladničke.

,,Možno si za to môžem sám!" povzdychol si a nedzvihol pritom hlavu od stola, do ktorého bol zahľadený ako zaľubený panic do svojej priateľky.
,,No, vidím, že pre dnešok si dopil....", povedal Tomáš a vstal od stola s jasným úmyslom odprevadiť kamaráta domov do postele. Bolo mu jasné, že jednoduché to mať nebude, lebo odtrhnúť ho od fľašky dalo každému zabrať. V tom sa včak stalo niečo, čo ani on nečakal. Stolička zakvílila po dláždenej podlahe, s hukotom sa zvalila na zem a trochu prichľaplým, ale zato mocným hlasom zaznelo do priestoru:,,Daj mi pokoj! Vypadni! Viem sa o seba postrať sám ty kokot! Ťahaj do piče, všetci ťahajte! Nebudeš mi vravieť, čo mám robiť! A tú pojebanú fľašku si ber so sebou!!!!!!"
Ozval sa zvuk tupého úderu a Tomášovo telo sa zviezlo k zemi. Ľudia vyskočili na rovné nohy, ratovali Tomáša a nikto si nevšímal plačúčeho mladíka ako dopíja zbytky z pohárov na stole.
,,Je mŕtvy! Nemá žiadny pulz! Preboha, on ho zabil!!!!!" ,,Čo si to spravil, už ti úplne jebe na tú hlavu? Veď ty si ho zabil, Z-A-B-I-L rozumieš??! Si vrah, vrah, akoby nestačilo, že si to čo si, ešte si zo seba spravil aj VRAHA! " Cítil, ako mu niekto silno šklbe telom a kričí: ,,Preber sa, no tak, preber sa počuješ! Vrah, si vrah! Preber sa!....."


,,No konečne! Tu nie si na tábore, tu sa nespí do obeda. Obleč sa a na raňajky!" znel mocne a rozhodne hlas ošetrovateľa a jemu chvíľu trvalo, kým mu došlo, že to bol len sen.
Obliekol sa, mechanicky ako vždy, lebo myšlienky mal ako vždy úplne inde a pobral sa na raňajky a svoju dávku liekov, ktoré mu predpísal lekár. Z tých liekov celkom spuchol, niekedy si pripadal, ako by tie lieky potlačili všetky pocity v ňom. No stále túžil a sníval o tom, ako ich zapíja tvrdým chľastom a necháva sa unášať slastnými pocitmi opojenia.
Vlastne o tom sníval stále, odkedy ho za vraždu Tomáša odsúdili do blázinca s diagnózou: NOTORIK!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár