V ten večer mi to úsmevné neprišlo ani trochu. Skôr som nechápala, ako sa môžu udalosti behom troch hodín tak rapídne otočiť, vlastne som netušila o čo mu ide.

Došlo mi to až teraz, aj keď je to len moja a ostatných prítomných domnienka, ale znie to najvierohodnejšie.

Svadba. Klasická, pekná svadba v kostole s peknou hostinou. Ženíchova strana, nevestina strana. Viete aj sami, že rodiny sú značne rozvetvené z každej strany, takže nie všetkých musíte dokonale poznať a vždy je šanca, že sa aj na rodinnej udalosti zoznámite s niekým novým. Hah, vyznieva to divne, ale je to skutočne tak!

Pekný chlapec, veľmi pekný chlapec sedel oproti mne a môjmu priateľovi na hostine. No a čo?! Ja som slepotu nikomu nesľubovala. Bol naozaj veľmi pekný a vyzeral byť v pohode. Aj sme srandovali a neskôr, keď sme boli na fajčiarskej (podotýkam, že už v nálade, čo som asi podotýkať nemusela ) nám prišiel predstaviť svoju priateľku: metlu, čo našiel na rohu Bola sranda, aj keď ja som videla na ňom, že niečo nie je celkom o.k., že sa tak zvláštne na mňa pozerá.

Asi o hodinu to prišlo: začal sa chovať ako malé dieťa, ktorému vezmete hračku. Urážal sa na všetko a na všetkých (hm, ťažko, len na mňa). Nechápala som tu náhlu zmenu, ale neriešila som to, bolo mi to jedno.

Chlapec však niekam zmizol. Hľadali ho všetci, no márne, nikto nevedel , kde je. Tak sme sa zhodli na tom, že asi v krčme niekde v dedine a rozhodli sme sa počkať do rána.

V sále bolo strašné dusno, a to pritom bola celkom veľká. Vyšla som teda von fajčiť a somnou asi polovica ľudí - jo, stádo vede vúl

Zbadala som, že ho už našli a niečo horlivo preberajú aj s jeho otcom a hostiteľmi. Skutočne by som tomu nevenovala pozornosť, keby som nezachytila jeho šialený pohľad a snahu vymaniť sa spod otcových rúk a dostať sa ku mne.

Začala som mať trochu strach, tak som sa otočila, tváriac sa, že mňa sa to netýka a dúfajúc, že dvaja ho udržia. Len ma mrzelo, že som nepočula, o čom bola reč.

Mrzelo preto, lebo keď sa im ho podarilo ukludniť, tak som sa dočkala gesta ,,podrežem ti krk!".

Striaslo ma....lebo ten výraz jeho tváre bol úplne šialený!

Nachvíľu som prestala vnímať a zrazu som sa ocitla na zemi a zaštípali ma dlane.

Chápem, jeho otec nemohol vedieť (musel vedieť, ako som sa neskôr dozvedela), že ja som mu nič nespravila a ani som nikdy nechcela - či už dobré,alebo zlé, tak ma pekne sotil na zem s odôvodnením, že zavadziam v priechode a stojím ako piča.

Stála som mimo schodov, len pre informáciu.

Nechcem rozoberať, čo nasledovalo, lebo to už podstatné nebolo. Snažila som sa to zahrať do out - u, on aj so synáčikom odišli a mne prišlo ľúto, že toto vedia s mladým človekom spraviť drogy.

Tak veru, chlapec si ,,šlahol" a asi mu prišlo ľúto, že nedostane to, čo sa mu páčilo....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár