Neviem. Neviem či to nazvať tým starým dobrým Zákonom Schválnosti alebo či je to nejaká sprostá vlastnosť vo mne.

Prečo ja musím vždy chcieť nedosiahnuteľné a vopred prehaté? Prečo nemôžem prijať v podstate to isté len v trocha chabšej forme? Prečo sa ja potrebujem trápiť a depkovať? Prečo si neviem uchmatnúť to, čo sa mi ponúka priam na zlatom podnose ešte aj s oblohou? Prečo potrebujem ten pocit víťazstva? Prečo si neviem pripustiť, že nie každý boj dokážem vyhrať?

Áno.

Priveľa otázok a bohužiaľ, žiadna odpoveď. Neviem si na to odpovedať. Neviem prečo potrebujem byť istým spôsobom zaujímavá a ísť si tvrdohlavo za svojím (aj keď v mnohých prípadoch som vedela, že nedosiahnem to čo chcem). Prečo si to nechcem dopredu pripúšťať a potom sa kurevsky sklamem ! Ale nie. Nenastane to. Nenastane žiadne poučenie ! Ani omylom. A ja to spravím znova. Nikoho pomoc ani rady nepríjmam dokonca ledva ich vypočujem.

Prečo som ten typ čo sa z chýb nevie poučiť. Preboha veď ani z vlastných !!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár