v jeho očiach skrýva sa veľa.
To vidíš na nich že pobozkať by ťa chceli,
No hanbíš sa aj ty za to že je taký nesmelý.
Podaj mi cigaretu, daj si aj ty, nalejem ti vína?
Ja rád nakreslím ťa!
Občas i pivo si dáme, lebo takto rysovanie nám ide ľahšie.
Zmorení sme, unavení,
možno aj láskou opojení?
Poď tam hore, na to miesto, tam romanticky je,
Ale sto schodov najprv prejdime.
A ja po dychu lapám márne, vidím na ňom snahu,
No nenapadlo by ma nikdy, že aj mne to dá námahu.
Už sedíme ruka v ruke, tajne,
„je mi dobre,“ vravím si, zvláštny pocit mám.
Veď ho veľmi nepoznám, a predsa som presvedčená,
Že súzvuk našich duší to je neobyčajná zmena.
A keď si preč, tak zvláštne tu mi je bez teba,
A keď vedľa mňa sedíš, chýba mi tá neha.
Pamätáš si, chvíľu, matne,
Ako sme tam stáli pri Vltave,
A tys mně políbil..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár