Dneškom začínam polointenzívnu prípravu do objektového programovania(Ďalej OOP). Polointenzívnu pre to, že som si istá, že niekde po hodine snaženia sa ma to každý deň prestane baviť. Mám 7 dní aby som ho aspoň trochu pochopila, spolu s nejakým tým základom JAVY.

Podarilo sa mi pekne naištalovať BlueJ, dokonca som fakt pochopila tie pekné diagramíky, ktoré sa dajú rozmanito tvarovať. Pri samotnom písanom programe som sa strasla a vrátila sa opäť späť k začiatku učebnice. Bože ako neznášam samoštúdium! Ale čo mi už iné ostáva.

Dnešok by som označila ako deň, kedy som prekonala strach z toho, že nebudem vedieť nič a že tam budem len sedieť. Nie, dnes z toho už strach nemám, mám strach z toho, že síce budem vedieť čo robiť, ale nebudem to vedieť cez OOP vytvoriť a naprogramovať. A k tomu ešte pravdepodobne cez PHP( je niečo ako objektové PHP???). Nemám rada PHP! nepríde mi dynamické! je strašne statické, teda aspoň ten úvod, ktorý ako tak poznám. Viem, že je to klam a ono v skutočnosti je veľmi dynamické, no až tam som nedošla.

Každopádne späť k JAVE, nejakým spôsobom sa mi nechce čítať tie písmenká okolo, čo vysvetlujú čo to tam všetko ten BlueJ robí. A tak skúšam....a budem skúšať do večera....a potom zajtra, ale to už bude iný výlev....

Držte palce

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár