Bolo to 19. júna, keď sme sa s maminou o jednej poobede vybrali do kultúrneho domu, pretože som mala vystupovať na tom koncerte čakali sme dlho kým príde pani učiteľka no škoda, že nemohla prísť moja pani učiteľka, ktorá ma učí spev tak prišla iná no tak som sa bola rozospievať a potom som zase čakala dole vo vestibule kým som prišla na rad. Je škoda, že sme nenahrali celý koncert, pretože keby sme chodili do sály tak by to vyrušovalo tak mamina nahrala moju kamarátku potom mňa a potom už nahrala zvyšok koncertu veľmi ma zaujímala scénka, ktorú si pripravili žiaci literárno-dramatického odboru no neviem proste o čom bola ale bolo výborne. Ten koncert začal o druhej a trvalo to do polštvrtej. Po koncerte ma začali chváliť, že som dobre zaspievala a dokonca som prekvapila vedúceho nášho spevokolu som rada, že sami to podarilo zaspievať aj sa mi dobre spievalo, pretože som nemala zahlienené hlasivky a dobre som nasadzovala tóny a dobre som vytiahla aj výšky tak, že som rada, že sa to podarilo lepšie akokeď som spievala na večierku v rehabilitačnom stredisku.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár