Ale neho nevidela po prvý raz. Kedysi sa poznali..
Teraz to však prišlo.. stretnutie po rokoch..
S malou dušičkou vošla do vstupnej haly.. poobzerala sa dookola, naklonila sa, aby videla aj poza stĺp.. a v tom sa im stretli pohľady.. nebola si celkom istá, či toho muža pozná, preto s jedným nadvihnutým obočím a váhavým krokom pomaly pristupovala vpred..
Na jeho tvári sa zjavil polovičný úsmev.. "Tak ty si tá Katka?" Spýtal sa. "Áno, to som ja. Ty budeš Roman, však?" A s úsmevom si podali ruky.
Kúpili si lístky a vydali sa na cestu. Cesta vlakom ju vždy upokojovala a privádzala k príjemným myšlienkam. Koho by neupokojoval pohľad na prírodu, zelené stromy a nekonečné polia? Jednoducho si to užívala.
Hlava vyprázdnená, pripravená na prijatie nových vecí.. od posledného vzťahu ubehol celý rok, preto ju nič nedržalo myšlienkami doma.
Keď prišli do zelenej dedinky na chatu, bola príjemne prekvapená. Z "chaty" sa vyvinul pekný domček s plnou chladničkou jedla. Pomyslela si, že toto by mohol byť super víkend.
Nadišiel čas večere a potom, ako to býva, prišiel čas na pohárik dačoho ostrejšieho. Potom sa všetkým rozviazali jazyky, prišli na rad príbehy a rozprávanie spoločných zážitkov. Ubehlo pekne veľa rokov, preto sa zablysli tí s ukážkovou pamäťou.
Ona sedela oproti nemu, občas sa im stretli pohľady.. usmiali sa a nechali to tak.
Hovorila si, že sa to skvele začína. Roman bol presne ten typ chlapa, pri ktorom sa jej zrýchlil tep. Mala naňho proste slabosť. Keď už s ním sedela bok po boku, alkohol v krvi sa zdvíhal a ona prestala mať nad sebou takú prísnu ruku. Začala povoľovať uzdy jej prehnanej samokontroly.
Ani sa nenazdala a už mu na kolenách sedela iná. Nechápala prečo, ale začali oňho bojovať. Všetci vždy tvrdili, že o chlapa sa nemusí bojovať s druhou. Ona si však myslela, že Roman za to skutočne stojí..
Tento boj jednoznačne prehrávala. Nebola proste povahovo Bitch, ani byť nechcela. Nebola tá baba, čo si chlapa zbalí sama. Stále si myslela, že chlap má baliť ženu, nie ona neho. Aké staromódne, však? Nebola ako ona.. ktorá sa hneď pýtala Romana, či je pekná a potom mu šepkala do ucha, že sa s ním vyspí.. toto bolo ozaj mimo jej schopností.
Zrazu si uvedomila, že sedí na tráve. Sama. S pohľadom upretým niekam do diaľky. Premýšľala nad tým, ako sa mohol ten dokonalý čas pokaziť.
Keď Romanova ľahká slečna nebola v blízkosti, Katka zobrala všetko čo držala v sebe a išla za ním. Prišla celkom blízko a povedala mu o jej citoch. "Vieš, Roman, ale mne si sa páčil.." v tom ju zobral za ruky a povedal: "Ja ti poviem tajomstvo, chceš? Vieš, že aj ty si sa mi páčila od začiatku?" Nevedela ako reagovať.. jednoducho povedala "ale veď máš ňu." On ju len objal..
Katka zobrala svoju hrdosť, svoju pomotanú hlavu a išla preč. Cítila bolesť.. nebola fyzická, ale nemala od nej ďaleko.
Na niektoré veci jednoducho neuveríte, pokiaľ ich nezažijete na vlastnej koži.
Prvý deň končil. Bolo treba vydať sa do náručia snov.
Keď si položila hlavu na vankúš, nechcela plakať.
Naučili ju byť nepolepšiteľným optimistom, preto dúfala v lepší zajtrajšok.
Pripadalo jej to neuveriteľné, ale jeden chlap jej dokázal za deň poblázniť hlavu ako nikto predtým.
Bolo v ňom niečo, čo ju nenechalo len tak odísť a vzdať sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár