Už neviem čo so sebou. Chcem písať, kresliť, maľovať so štetcom nezmyselné čiary po plátne. Musím to zo seba dostať. Je to ako pletený sveter v teplom prostredí. Prilepí sa na telo a oslobodenie čaká len po tom, čo spravím pár pohybov a vyzlečiem si ho. Bude ležať vedľa mňa a ja budem o niečo slobodnejšia. Tak.
Každý si hľadáme nejaké uvoľnenie. Jeden tvorí hudbu a zbožňuje ten pocit, keď mu z pod prstov utekajú tóny a spolu tvoria zmysel. Ďalšiemu stačí dať do rúk ceruzku a papier. Ďalší fetuje. A ja si tu len sedím a snažím sa dýchať. Kontrolovať si dýchanie.. nádych, výdych. Necítiť sa zviazaná. Stačilo by odísť pár stoviek kilometrov? Nové prostredie, noví ľudia.. nič ťa nepúta k minulosti, nemusíš sa ohliadať za rameno. Staré priateľstvá zostanú zabudnuté, nepodarené lásky tiež. Vôbec necítiš sklamanie, ani výčitky z neúspechu. Je to nový štart. Plátno je čisté, biele, bledučké, celkom žiarivé.
Ktorým smerom sa ale pobrať? Nechať to na náhodu a čas? Ale pozor, ja som netrpezlivá.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
xrumka  27. 2. 2014 22:38
niekto ti ublizil co? tak velmi...
2 
fotka
catherine212  2. 3. 2014 18:51
@xrumka možno som len príliš citlivá a veci si beriem k sebe, kto vie
3 
fotka
antifunebracka  18. 1. 2015 03:21
podla mna si brutalne plna zivota a urcite vyuzi tu vlnu mladickeho elanu, kym ju mas
4 
fotka
catherine212  30. 1. 2015 20:53
@antifunebracka ked si to citam takmer po roku, tak premyslam, co moze za to, ze uz takto zaujimavo nepisem
5 
fotka
antifunebracka  31. 1. 2015 02:50
mozno pises, len si sebakritickejsia
Napíš svoj komentár