Preto si nezamestnávala zbytočne myseľ s hlúposťami.
Nechcela si to k sebe pripustiť, zase sa zbytočne stresovať a byť na pokraji zúfalstva. Bolo to nezbytne nutné?
Ráno v škole sa stretla s jednou ženou, ktorá jej pripomínala klbko nervov, ktoré nemalo ďaleko od explózie.. nasadila na tvár výraz hlbokého zaujatia z príbehu, čo jej dievča rozprávalo. V tom počula v hlave slabučký hlások, ktorý neodbytne prikazoval jedno slovo.
"Odíď."
"Prečo by som mala?" pomyslela si. Nakoniec jej to docvaklo. Presne preto, lebo si to sľúbila.
Učila sa byť silnou, charizmatickou ženou. Nie večne stresujúcou troskou neďaleko od tlmiacich liekov.
"Ty si moja bojovníčka" jej kedysi vravela mama.
Otočila sa, aby skryla slzy v očiach.
"Áno, som."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár