Radikálny rez...

Stačí len povedať..."ukončíme to trápenie a nebudeme sa už ďalej stretávať"...

Lenže kde na to nabrať odvahu?!

Aj keď viem,že to nemá význam,lebo aj tak nikdy nebudem pre teba dosť dobrá a tvoja "sci fi žena" ktorú si si vymyslel v hlave ti nedá pokoja presne tak ako "pokecové krásky" a "bývalé lásky"...

A ja už nemám silu s nimi bojovať a ďalej sa s tebou stretávať a tváriť sa,že mi to je jedno len aby som "nerobila dusno"...

Po každom tvojom odchode sedieť za vchodovými dverami s tvárou v dlaniach a slzami v očiach...

V noci sa budiť a necítiť tvoje objatie,lebo si si nevedel na mňa spraviť čas...

Čítať medzi riadkami a tešiť sa každému prejavu lásky...

Písať ti s pocitom,že "čo táto" zase chce a ukončiť konverzáciu po prvej odpovedi...

Čakať a dúfať,že sa ti začne za mnou cnieť a zavoláš,že prídeš...

Nechodiť na naše spoločne miesta kvôli strachu,že tam budeš s inou...

Ale dosť už všetkého dosť...

Ja už nechcem byť pre niekoho hračka odložená na poličke čakajúca kedy sa niekomu "uráči" sa snou zahrať a potom ju s doráňaním srdcom a rozhadzanou mysľou odloží späť...

Odísť bude bolieť,ale zotrvať by bolelo oveľa viac a dlhšie...

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu