Po chvíli čakania ku mne pribehla Denisa. Celá natešená. Nechcela som sa jej nič pýtať, počkám si kým mi to povie sama.
,,Vieš čo sa stalo?" pýtala sa ma celá natešená.
,,Nie, ale asi niečo super. " odpovedala som jej ako som schádzali po schodoch.
,,On...teda Rasťo...on..vieš rozprávali sme sa, že by ma chcel spoznať a že...či nepôjdeme spolu von. Chápeš? Pozval ma von! Som taká šťastná! Páči sa mi a teraz s ním pôjdem von. " rozplývala sa.
,,To je super. A kedy idete von?" spýtala som sa.
,,No chcel aj dnes, ale vraj už niečo má. Tak zajtra. Máme sa stretnúť pred jeho panelákom. " tešila sa.
,,No to je super. Potom príd ku mne a všetko mi povieš. " vravím jej. To sme už vchádzali do triedy. Akurát zazvonilo. Pozrela som smerom k mojej lavici a Paula na nás dve zazerala.
,,Tak potom prídeš?" pýtam sa jej ešte raz.
,,No asi áno. Hej, prídem. Ja sa tak teším. " vraví. Išla som si sadnúť do lavice a okolo mňa prešla Paula. Myslela som, že ide za mnou ale tentoraz sa vybrala inam. Prišla k Denisinej lavici. Niečo sa jej pýtala a Denisa jej celá natešená niečo vravela.
To sa potom Paula rozosmiala a pokrútila hlavou. Asi jej povedala o Rasťovi. A ked prezradila vek, tak sa jej začala smiať. Počula som ako to hned povedala Marianne. Viac som nepočula, pretože práve prišla fyzikárka.

Celú hodinu som bola myšlienkami niekde inde. Pri Robovi, Denise a tom Rasťovi. Neviem, nemala som z neho pocit, že je to pravý chalan pre ňu.Viem, že v 14 rokoch sa nedá určiť či bude pre ňu ten pravý, ale myslela som to tak, že aby sa nesklamala.
Vyzerá skôr na chalana, ktorý strieda baby. Ale aj keby som povedala čo chcem, Denisa si urobí po svojom. Nebude počúvať druhých.
No a Robo? Prečo zamestnal moje myšlienky? Celý týždeň si po večeroch píšeme. Vždy on príde z vonku a ja som už naučená. V nedeľu si máme zavolať. Teda ja jemu, pretože mám voľné minúty. A strašne sa bojím. Prvýkrát ho budem počuť. A čo ak sa nebudeme mať o čom rozprávať? A bude ticho? To bude blbé. To som mu aj napísala a on, že nech sa nebojím, téma sa vždy nájde.
Tak som si povedala, že fajn. Zavoláme si. Ved už by bolo načase sa aj niekedy stretnúť. Dúfam, že aj ked ma uvidí, budeme stále kamaráti. Nik ma dlho tak nerozosmial ako on.

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  26. 2. 2012 23:09
Nič sa tam nezačalo a nič neskončilo,keď si už nadhryzla tak pokračuj ďalej !!Ťaháš ma za fúzy!!!
Napíš svoj komentár