Nastal koniec toho čo sa nazýva
,,Boli sme priateľkami"
Ale už sa to rúca
a ja neviem, ako to zastaviť.

Viem, nevideli sme sa dlho.
Mohla som ťa prísť pozrieť,
ale neprišla som.
Mala som svoje dôvody, ktoré nepochopíš.

Mala si mať oslavu,
a ja som sa dva týždne dozadu tešila.
Ale teraz som rada, že
sa ta oslava odložila.

Snažím sa, zaujímam sa a pýtam sa,
a ty nič, neodpovedáš.
Ty nemáš náladu, ty nemáš čas.
A ja márnim zas ten svoj čas.

Vždy som ti pomohla, vypočula si ťa.
Snažila sa ti poradiť...
Ale ty o to nestojíš.
Nepočúvaš ma, aj ked ti chcem dobre.

Ty ma nepotrebuješ.
Ty nepotrebuješ úprimnú kamarátku.
Tebe stačia falošný priatelia, ktorý
budú pritakávať na všetko čo povieš a klamať ti.

Len ma mrzí, že som to zistila až teraz.
Po toľkých rokoch, čo som bola úprimná.
Vždy som ti povedala, čo si myslím,
ale ty? ty si ma nikdy nepočúvala. Nezaujímalo ťa to.

Mala som ťa rada,
vždy bola s tebou sranda.
Počúvať si nevedela,
hlavne, že ty si si povedala, čo si chcela.

Preto som ti nič nehovorila.
Načo? Zbytočné..aj tak by si zas o sebe hovorila.
Nezaujíma ťa ani moja škola, vôbec si sa nepýtala,
tak som ti veľa veci nepovedala.

Mám pocit, že je nášmu kamarátstvu koniec.
A ja sa už nebudem dalej snažiť.
Je to na tebe. Ak budeš chcieť počuť pravdu,
alebo sa zaujímať ako sa mi darí, ako sa mám, ozvi sa.
Moje číslo predsa poznáš.

 Blog
Komentuj
 fotka
janulka3112  22. 2. 2012 22:52
to ma mrzí... ale poznám to, nie jedenkrát som takto prišla o kamarátku... a v podstate mám pocit akoby som o ňu aj teraz nejakým spôsobom prichádzala. A tiež to nebol krátky čas, čo sme sa poznali... ale cítim to rovnako ako ty...
 fotka
bondulka  23. 2. 2012 14:05
mňa to mrzí tiež, ale tak nedá sa nič robiť. teda aspoň ja už nebudem nič robiť
Napíš svoj komentár