Tento príbeh je ozajstný, len mená sú vymyslené. Rozprávala mi ho moja kamarátka na dobrú noc a ja som hned vedela, že je o mne. Možno tam niečo zmením, kedže si ho na začiatku veľmi nepamätám.


Bolo jedno dievča. Volala sa Mária. Bolo to dievča tiché, samotárske. Mala pár priateľov, ale aj tí sa jej neskôr otočili chrbtom. Všetci sa jej totiž posmievali za to ako vyzerala. A ju to poškodilo. Na jej sebavedomí, na jej duši. Viac ako si kto mohol myslieť. Bola z toho nešťastná a tak bola sama.
Ale raz stretla jednu osobu. Volala sa Katka. Bola iná, odvážnejšia ako Mária. A možno preto sa stali priateľkami. Mária pri nej ožila, bola veselá, šťastná, tešila sa že našla úžasnú priateľku, ktorej môže dôverovať. Tá dôvera prerástla v jedno najlepšie priateľstvo. Vždy vedela, že jej sa môže s hocičím zveriť. Lenže jeden deň jej Katka oznámila, že sa sťahujú. Sťahujú sa 250 km dalej. Mária bola smutná, ale nezúfala. Ved si môžu písať listy. Ale nebolo to také ružové. Listy si písali len chvíľu. Už to nebolo ako predtým. Mala pocit,že stratila jediného človeka, ktorému mohla veriť a všetko povedať. Určite jej chýbala. Strašne. A tak si všetky svoje problémy schovávala vo svojej duši.
Až jedného dňa prišiel ON. Ten pravý človek, pri ktorom sa znova cítila šťastná. Sama sebou. Pekná a hlavne šťastná. Našla tú pravú lásku, ktorá sa volala Samuel. Znovu jej ukázal ako môže byť šťastná. Stál pri nej, ked plakala. Ked bola smutná. Ale ona ako keby nechcela aby ju takú videl. Ako keby sa bála ukázať mu svoje slzy. Ale on bol aj tak pri nej. Objímal ju a staral sa. Trápilo ho, že plače. A ona sa za tie slzy hanbila.
A potom spoznala jednu super osobu. Volala sa Viola. Bola to osoba s veľkým srdiečkom a Mária sa jej zdala ako úžasné dievča. Keby mohla, vždy by jej pomohla. A aj si ju vypočula, keby bolo treba. Ale mala pocit, že Mária nikomu nedôveruje len Katke. A že sa bojí niekomu znova dôverovať a vyplakať sa mu. Ale stále dúfa, že sa to zmení a že raz jej bude môcť tak veľmi dôverovať ako Katke a povie jej, čo ju trápi. že sa nebude uzatvárať pred všetkými. Pred Samkom, ktorého trápi že plače a hlavne ked nevie prečo. Lebo on ju miluje taká aká je, a znáša aj jej slzy. Pred Violou, ktorá by rada bola pri nej, ked je smutná.

Nikto by nemal byť sám so svojím trápením.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár