Predstavovala som si aké by to bolo. Kto by plakal a komu by to bolo jedno.
Len tak zaspať a neprebudiť sa. Len tak nechtiac sa nepozrieť doprava a ležať na chodníku. Otráviť sa liekmi.
Naozaj som to niekedy chcela? áno, je to pravda. Priala som si to v okamihoch samoty, sĺz a trápenia. Ked som bola smutná alebo si spomenula na niečo čo sa stalo a chcela som to. No nepodarilo sa mi to. Skúsila som...
Nevydarilo sa. Možno niekto nechce, aby som umrela.
Prečo to robím? Pretože niekedy mám pocit, že som sama a že by som nikomu nechýbala...že každému len leziem na nervy. A ja viem, že tie pocity sú len dočasné..že to nie je pravda. Mám ľudí okolo seba, mám jeho, mám rodičov.
....ale nemám tu Ju. Nemám pri sebe naj kamarátku, ktorej by som všetko toto povedala a vyplakala sa jej. Ona by ma objala a pochopila.
Mám teraz Jeho a viem, že by bol pri mne. Pozrel by a spýtal sa prečo som to chcela urobiť. Ale je to ťažké prísť za ním a povedať mu: ,,Vieš mala som také myšlienky, že som chcela umrieť. A aj sa mi to skoro podarilo. Premýšľala som nad tým reálne. "
To proste nejde. Ale viem, že pri nej si to dovoliť môžem.
Dalo by sa povedať, že vtedy pri tej nehode som sa druhýkrát narodila..aj ked neskôr som si priala, a nahlas povedala, že som radšej mala zomrieť.
Ale toto sa už stane minulosťou. Pretože včera. Včera sa to zmenilo. Jeden kolotoč sa zmenil. Nikdy by som nepovedala, že budem na kolotoči a budem sa báť o svoj život. A vážiť si že som ešte tu. Zdravá a živá. Bola som ešte polhodinu rozklepaná a potom som sa rozplakala. To sa mi ešte nestalo, že by som plakala ked vystúpim z kolotoča.
A tam som prišla na dve veci.
1. už nikdy nepôjdem na kolotoč, a hlavne nie na calipso.
2. chcem ešte žiť. Chcem. Oplatí sa mi to. Mám Jeho, človeka ktorého nadovšetko milujem, stále dúfam mám aj Ju, človeka pri ktorom budem vždy stáť, a mám aj kamarátky, ktorým si myslím že by som chýbala a je s nimi sranda. Pri nich človek nemôže myslieť ani na zlé veci.
Tie slabé chvíľky mám len ked mi je smutno, plačem a proste ked to na mňa príde a ja..tomu neviem zabrániť. Ale je ich menej...a menej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ordinarygirl
24. 6.júna 2012 22:58
ako by si mi z duše písala...
3
pekný blog.
len mám jedinú malú výhradu, že sa mi to zvláštne číta pri takejto farbe ale to je čisto len môj názor,neber to v zlom
len mám jedinú malú výhradu, že sa mi to zvláštne číta pri takejto farbe ale to je čisto len môj názor,neber to v zlom
4
chápem, niečo také by sa malo čítať v čiernej farbe...ale to nie je také podstatné. som rada, že sa ti páči blog
5
musím aj ja napísať, že toto je presne ako keby vystrihnuté z môjho života.. Až na to, že ja mám JU, ale nemám JEHO..
Napíš svoj komentár