Naše prvé zoznámenie..Pamätáš?

Myslela som si, že budeme len kamaráti. Rozumel si, chápal si ma viac ako niekto s kým som vtedy chodila. Vedel si spoznať akú mám náladu. Pred druhými som to hrala.

Nechápala som. Chcela som ťa spoznať viac. Prišiel si, ale ja som na teba pozerala len z okna.

Nechápala som čo sa deje. Mala som ťa rada. Tak si prišiel zas. A tentoraz som prišla aj ja. Ale mali sme na seba málo času. Utekala som na autobus. Za ním. Ale už vtedy som vedela, že nás dvoch k sebe niečo ťahá.

Chvíľu som s tým bojovala vo svojom srdci. Mala som pocit, že je to nesprávne. Ale ty si bol taký iný. Bol si taký akého som vždy chcela. A stále chcem.

Tak sme sa stretli tretí raz, štvrtý, piaty a už to išlo.
Pamätám na tú našu prechádzku? Trikrát sme ju museli opakovať..A to preto lebo ja som išla trošku rýchlejšie ako by sa na prechádzke malo ísť.
A potom sme sa schádzali na našich schodoch. Alebo občas aj na kofole. Ty si rozprával, ja som počúvala. Ja som rozprávala, ty si ma počúval.
Už vtedy som vedela, že to čo k tebe cítim nie je len kamarátstvo. Ale nedala som to najavo. Nenapísala som ti prvá ľúbim ťa. Bol si to ty. Aj ked som to už vtedy vedela. Vedela som že ťa ľúbim a jeho už nie. K nemu city ochladli.
Povedala som ti to až o týždeň neskôr. Bol to skvelý pocit.

A potom sa začalo riešiť čo dalej. Ja som to vedela. Chcem byť s tebou. Nepresvedčil si ma, aby som zmenila názor. Práve teba som hľadala. Ty si ma urobil šťastnou.
Ten čo som s ním vtedy chodila dostal úder. Dlho očakávaný úder z mojej strany. Už to dávno nebolo ono. Mám pocit, že občas to bol len zvyk.
Ale s tebou je to iné. Som šťastná. Možno stále po roku zamilovaná, ale vidím tvoje chyby a chcem ťa. Je pravda, že na niektorých sa dá popracovať k lepšiemu..ale hlavné je že ťa Milujem. Tak veľmi.

Vieš čo bolo najkrajšie? Ked som ti povedala do očí ,,Milujem ťa" a ty si mi odpovedal ,,Aj ja teba". Vtedy som sa opýtala ,,čo?" Neverila som. A odvtedy to počúvam stále. A milujem to.

Za ten rok a pol (skoro) sa pár veci zmenilo a pár veci pribudlo. Spoznala som viac tvojich stránok. Vieš byť aj romantický, ak chceš. Si starostlivý, ale to si bol aj predtým. Záleží ti na mne, aj ked to len občas povieš. Ale miluješ ma. A myslím, že ak by som potrebovala tvoju pomoc, tak by si prišiel.
Vtedy ked som ti plakala v náručí a hanbila sa za to. A ty si ma objímal a chcel ten plač zastaviť. Nesmial si sa. Bol si pri mne.

Milujem ťa z celého srdca. Takto naša láska začala..a Nikdy neskončí. Dúfam, že aj ty máš takéto pocity. Občas by si mi ich mohol povedať.

 Blog
Komentuj
 fotka
onaj123  17. 9. 2012 22:24
Krásne vyznanie lásky len či aj ten chlapec to rovnako cíti spýtaj sa ho na to ???

A čo s tým urobíte ďalej ??? Keď Ano !!!!
 fotka
bondulka  18. 9. 2012 11:13
@onaj123 tak mal by, kedže sme spolu...ale tak občas mám pocit, že ho milujem viac..
 fotka
onaj123  18. 9. 2012 22:47
Krásne si to napísala!si pre neho veľkým šťastim !
Napíš svoj komentár