Zastav, zastav, zastav to auto, rútime sa do záhuby.
Zastav lebo nás zabiješ. Nepočuješ? Tak zastav konečne!
Rútime sa veľkou rýchlosťou a nik si nás nevšíma. Kde sú policajti ktorý každý deň kontrolujú tento úsek?
Tak zastav už konečne...lebo vyskočím.

Zastavuješ, ale narazíme do stromu. Vystupujem a idem preč. Ty tiež otvoríš dvere a ideš za mnou. Ja začnem utekať. Pred tebou! Uvidím hliadku a utekám k nim. Ty začneš utekať tiež.
Mám strach, že ma dostaneš tak zastanem. Nevládzem. Nevládzem utekať pred ničím. Nevládzem už. Chytám dych.

Neutekaj! Neutekaj! Prestaň prosím ťa. To nie je súťaž, kto sa im prvý postaví. Tak sa vráť. Mal by si zastaviť a porozmýšľať pred čím utekáš.

Každý z náš pred niečím uteká alebo chce spraviť niečo aby unikol. Hocičo len aby dali pokoj. Len aby sa mu nevracala minulosť alebo ho neprenasledovalo niečo horšie...pocit viny.
Ja som utekala pred minulosťou. Ale už nevládzem. Strácam dych. Nemôžem už. Nemôžem to zmeniť. Stalo sa. Bola som aká som bola..a možno som ešte. Ale nebudem to chcieť pripustiť. Nebudem chcieť pripustiť že som slabá. NIE. NIE. A NIE!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár