Slzy mi stekajú po tvári. Prečo? pýtam sa. Prečo sa to muselo stať?
Prečo umierajú dobrý ľudia? Prečo umrie niekto kto si to nezaslúži?
Prečo to dovolíš? Nemáš nás náhodou strážiť? Nemá byť nad nami náhodou náš anjel strážny?
Neviem ako to je. Možno to neplatí pri tých, ktorý si ten život vezmú sami. Mohla som medzi nich patriť aj ja. Ale niečo ma zastavilo. Vyrušilo. A potom...
...potom už som niečo také nechcela spraviť.
Verím, že ja svojho anjela niekde mám. Pretože na mňa dáva pozor. Ako vtedy. 5.2.2010. Na ten dátum sa nedá zabudnúť.
A hlavne ked sa tak blíži. A ja mám...Strach? Asi..
Znovu sa mi to všetko premieta v hlave. To šťastie. Vtedy som si ešte želala umrieť, ale teraz som rada, že to takto skončilo.
Vidieť tých ľudí, ako sa o mňa boja..a hlavne moju maminu plakať, to ma rozplakalo ešte viac.
Stačilo. Dúfam, že ten deň bude ako každý iný. Ničím výnimočný.
Blíži sa..a ja mám strach o všetkých naokolo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár