Vzťah na zmluvu

‘‘Podpísal mi zmluvu. Už nemienim dlhšie čakať. Potrebovala som záruku. Nezabijem si mladosť kvoli niekom neperspektívnemu ‘‘.

Povedala mi hneď po príchode do práce kolegyňa, čím narušila moj ranný facebookovo - čajový rituál.

‘‘Nechápem.‘‘ Aj preto, že som ju začala počúvať niekde v polovici jej monológu, ale aj preto, lebo nič z toho mi nedávalo zmysel.

‘‘ Ty ma nikdy nepočúvaš. Moja láska mi podpísala zmluvu. Dohodli sme sa, že keď sa do dvoch rokov so mnou neožení, tak sa rozídeme a finančne ma odškodní. Nechcem byť stará vráskavá nevesta.‘‘

‘‘Mladosť sa dá finančne odškodniť? wau...‘‘

‘‘Moja drahá dnes už všetko. Potom pojdem na botox a nabalím si niekoho normálnejšieho.‘‘

‘‘Podľa mňa nie si normálna ty. To si bola u notára, alebo kde? ‘‘

‘‘Jasné aj so svedkom.‘‘

‘‘Nemáš pocit, že vám to ten vzťah skor zničí?‘‘

‘‘Zničí-nezničí...potrebujem záruku......žijem len raz.‘‘

Na obed som išla s frajerom mojej dobrej kamarátky. Keď som sa s ním o tento zážitok podelila, čakala som, že povie niečo v zmysle ‘‘ ženským šibe‘‘, alebo niečo podobné. Miesto toho mi povedal:

‘‘ A vieš, že to vobec nieje zlý nápad? Ja chcem dieťa a Maťa sa stále bráni. Ja nechcem dieťa po 30tke. Keď vyrastie budem dedo.‘‘

‘‘Veď máš 25! Maťa ma 24, ešte študuje a chce cestovať. Nechaj ju.‘‘

‘‘A čo keď ma nechá o dva roky? Veď aj prsteň mi už vrátila. Mám pocit, že je so mnou len preto, lebo byt by sama neutiahla.‘‘

‘‘Vrátila ti ho len preto, lebo sa chováš ako debil.‘‘ A rozísť sa možete vždy. To je riziko vzťahu. Viac sa snaž a nevymýšľaj. Je s tebou, lebo ťa ľúbi.‘‘

Čakala som telefonát ešte v ten večer. Prešlo pár dní a nič, tak som dúfala, že to Ivana prešlo.
Keď som však dnes uvidela ako mi Maťa bliká na displeji nebolo mi všetko jedno.

‘‘Ja ťa zabijem!‘‘

‘‘Ahoj, Maťka.‘‘

‘‘Už týždeň ma budí v noci a pýta sa dookola čo bude s tým dieťaťom! Ja žiadne nechcem. Nie najbližších 5 rokov a on chce podpísať nejakú trápnu zmluvu, že do dvoch rokov otehotniem.‘‘

‘‘Prepáč...ja...Nechcela som sa vám miešať do vzťahu a ani nechcem. Aj tak vobec netuším čo máš robiť. Nenechaj sa do ničoho tlačiť.‘‘

‘‘Nenechám. Ok, v pohode, ale trápi ma to. Nechcem sa rozísť. Nemala som mu vrátiť ten blbý prsteň. Musím bežať páá.‘‘

‘‘Ahoj.‘‘

Niekedy mám pocit, že romantika sa zo vzťahov už dávno vytratila. Rozmýšľame ekonomicky, sebecky. Nezištné časy a časy , keď ľudia by naivne svojim polovičkám zniesli ‘‘aj modré z neba‘‘ sú už nenávratne preč...Nehovorím teraz o láskach –násťročných. Také bývajú úprimné, ale aj tie dospejú a často neprežijú....

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu