písanie... písanie poviedok konkrétne, moje hobby, moja "polopráca" in future (chcem byt scénaristka) ...
k čomu to prirovnať, čo o tom povedať....

Hudba ma rozčuluje ked mám písať, inšpiruje ale ked ležím v posteli a nemam pred sebou papier ani otvorený word,... všetko iné ma rozčuluje tieš.

jediné čo sa dá ak chcete dokončit niečo čo máte rozrobené už pár mesiacov je otvoriť si to a prečítať 20 strán , znova a znova a vžiť sa do nich.. znova to pežiť a napojiť sa na tu myšlienku...

dnes mi to nejde ani po flaši vína. Vačšinu začínam písať tak o pol noci ked už ma nemá čo rušiť a vytočiť, ale dnes to nejde...

ale k metafore, o ktorej som chcela písať...

písanie je ako tanec keď ste dobre "zjetý" najprv len počúvate, potom kývete hlavou, potom sa pohupujete, potom sa začnete hýbať, skákať, vznášať sa, nevnímať až nakoniec padnete celkom vyčerpany a dezorientovaný....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár