Včerajšia večerná búrka vo mne vzbudila menšiu depku. Strávila som asi 3 hodiny v okne pozerajúc na kvapky dažďa odrážajúceho sa od môjho okna. Ten ukludňujúci zvuk mi prinášal pokoj na duši, ale prinášal mi aj mnoho nezodpovedaných otázok a výčitky svedomia.

Začala som rozmýšlať nad svojim životom a nad životmi mojich priateľov. Ani som sa nenazdala a už boli 4 hodiny ráno. Všade ticho,bolo počuť len mierny piskot vetra. Keby som v tom momente zapla PC aspoň by som neuvažovala nad niektorými vecami,ktoré mali zostať zabudnuté. Avšak určite by ma časť mojej rodiny dorazila,lebo naša stará mašinka má už pár rôčikov a nie je najtichšia.

Určite to poznáte,keď nemáte najlepšiu náladu a máte chuť prežiť deň sami so sebou. Túto možnosť som mala aj ja, až pokiaľ si moja rodina, ktorá mi v poslednom čase robí neuveriteľné nervy zmyslela,že dnes zostanú doma. No fasa ... to zas bude samé urob toto,skoč pre to atď.

Moje myšlienky sa dnes pohybujú v blúdnych kruhoch. Aký zmysel má vlastne žiť, keď nemáte prečo? Túto otázku mi kládlo veľa ľudí a vždy som odpovedala rovnako. Má zmysel žiť už len pre ľudí, ktorých máme radi. Ak niekto nemá dobré vzťahy s rodinou, tak nech žije kôli priateľom a naopak. Alebo aspoň koli hocijakej maličkosti. No v poslednom čase mám tých zmyslov na život menej a menej.

Ako sa hovorí v núdzi poznáš priateľa. O tom som sa mohla presvedčiť v minulých dňoch. Priatelia, ktorých som považovala za naj sa prejavili ako sebeckí ľudia, ale aj tak ich mám stále rada. Zato nový priatelia, ktorých poznám len krátku dobu sa naozaj prejavili ako správny priatelia. Moc mi pomohli v určitej situácii a som im straaašne vďačná. Chcela by som im to oplatiť,lebo si to naozaj zaslúžia. Snáď sa mi to niekedy podarí.

Mám však výčitky svedomia, pretože nemožem niekomu povedať celú pravdu. Na tom človeku mi veľmi záleží. Už si toho preskákal dosť aj bezo mňa. Nenávidím klamstvá a všetko poviem na rovinu ... ale keď chcem toho človeka uchrániť pred vačšími starosťami inak sa to ani nedá... A ako ho poznám,tak určite by to nenechal tak. Snažil by sa to hneď riešiť. Snáď mi to teda odpusti. Možno mu po určitom čase poviem,čo tajím,ale teraz mu naozaj nechcem robiť starosti naviac. A aj tak neviem ako ti to povedať,aj keď určite už niečo z toho tušíš. PREPÁČ MI PROSIM

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár