,,Milovaná" rodinka

Náladu a talent na písanie dokonalých básni nemám. No stačí mi,že všetko možem vyjadriť aj krátkou a nudnou rýmovačkou,ktorá je možno aj trochu deptajúca.


Rodina ma stále trápi,
ja však viem,že im to raz vrátim.
Nechcem s ňou už ďalej žiť,
radšej budem navždy v hrobe hniť.

V našom vzťahu nie je žiadna láska a cit,
je tam iba zloba,hrozba a veľká nenávisť.
Odcudzujú ma za každý skutok,
niet divu,že cítim samý smútok.

Kritika na moju osobu je na dennom pláne,
no zlosť si nevybýjajú len na nočnom fláme.
V ich dotyku nie je cítiť žiadnu vinu.
Nebodaj ma pohladiť?To by ich stálo veľkú drinu.

Bojím sa ich ... je to tak,
no pochopí to maximálne jeden kamarát.
Na ulici tráviť noci a dni?
To veru nie sú tie najkrajšie sny.

Na vôkol samá tma a drsný svet,
radšej by som do rieky skočila hneď.
Niečo sa však zrazu udeje,
priletí ku mne iskierka nádeje.

No bol to zase iba klam,
a neprišiel koniec falošným hrám !
Rodina je vraj zmyslom života,
no teraz by som bola radšej sirota.

Spáchať samovraždu nedokážem,
tak ako sa zbaviť tejto hroznej stráže?
Nechať to tak a zažať žiť?
Budem sa musieť o to pokúsiť.



Tieto riadky som napísala aj pre moju kamarátku ,,larvičku"

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu