Beerlover: Byron III. "Pochod"

Tretia cast. Napisal som ju spolu s druhou. Snad sa bude pacit. Pripomienky su vitane...

III. Pochod

Hňed na druhý deň nariadil Feneas aby miestny remeselníci postavili svätyňu bohovi Urudarovi. Guka sa tomu len mlčky prizerala a aj napriek pravde, že Ganahai je Požehnaný, ju neupokojilo. Práve naopak, len ju to viacej rozrušilo a prebudilo to v nej pocit, že s Ganahaiom nieje niečo v poriadku.
Zatiaľ čo remeselníci vyrezávali z dreva sochu boha Urudara a iný elfovia stavali prístrešok pre podobizeň boha na Svätom vrchu, šli Feneas, Faeth s Ganahainom a jeho osobnou gardou, šesticou bojovníkov čo s ním chodili všade, na sever. Šli sa pozrieť na dve sto bojovníkov utáborených v lese. Keď tam dorazili urobilo to na Feneasa i jeho syna veľký dojem.
Tábor Ganahaiovej malej armády bol čulý. Niektorí cvičili, iný kovali či vyrábali zbrane. Faeth si pozorne prezeral rôznorodú zmesku bojovníkov. Spoznal tam skúsených a dobre vyzbrojených vojakov z armády niektorého mocného rodu na severe, videl tam zle vyzbrojených dobrovoľníkov, ktorí mali len svoje luky, sekery, nože a podomácky vyrobené kopije a oštepy. Faeth si pozorne prezrel ako všetci bojovníci a medzi nimi aj ženy, bez rozdielu cvičia. Faetha prepadla túžba pridať sa k nim tasiť svoj meč, ktorý mu otec dal v deň jeho dvadsiatich narodenín, a pripojiť sa v cviční a neskôr aj v boji proti uzurpátorom zeme ich predkov, ľuďom. Náhle sa prichytil pri takom zmýšľaní a tvár mu zahatili tiene. Nevedel ako ho tieto veci napadli. Otec ho vždy vychovával na svoj obraz a nikdy nechcel od Faetha aby šiel bojovať proti ľuďom na juhu. Žeby mal Ganahai na neho taký vplyv?
Jeho myšlienky vyrušil jeho otec, ktorý ho poklepal po pleci. Faeth sa zmetene rozhliadol, ani si nepamätal ako sa sem dostal. Zosadol z koňa a oprate podal elfovi, ktorý už na ne čakal.
„Ako sa vám páči armáda boha Urudara, ctený Feneas Ada Teoq?“ opýtal sa Ganahai a gestom ukázal na armádu v tábore. „S takouto armádou dokážeme vyhnať ľudí až k rieke Luaw,“ pokračoval a viedol dvojicu k veľkému červenému satanu, „A potom pôjdeme do Nor-slemu.“
„Nor-slem?“ opýtal sa Faeth, ale otec ho pohľadom zahriakol. Dal mu tak najavo, že sa Faeth nechová ako sa na jeho vek a postavenie patrí. Už to bolo dosť, že ho musel Faeth uprosiť aby ho vzal so sebou.
„Faeth,“ zašepkal jeho otec, „Prestaň sa chovať ako decko! Buď ticho a nič nerob, jasné? Môžeš byť rád, že som ťa vôbec bral.“
Faeth odovzdane zvesil ramená. „Prepáč,“ hlesol, ale otec ho už nepočul, pretože vošiel do červeného stanu. Faeth ho nasledoval.
Stan bol veľký a plný rôznych vecí. Faetha najviac zaujala soška boha Urudara, elfovi podobnom mužovi, ktorý jednou rukou zdvíha k nebesiam kopiju a v druhej drží blesk. Socha boha mala na sebe jednoduchý odev, pásaná bola mečom s rovnou čepeľou a cez hruď mal povesený tulec so šípmi. Faetovo študovanie prerušil hlas Ganahaina.
„Tak, tábor ste už videli. Teraz sa poďme dohodnúť ako to bude s vašou podporou výpravy,“ povedal Ganahain z pohodlného kresla. Naproti nemu sedel Feneas a mračil sa.
„Povedal som vám, že akákoľvek pomoc bude dobrovoľná, nič som vám nesľúbil a to i v prípade, že mi dokážete to, že ste v priazni bohov. Neskúšajte na mňa nič, Ganahai, sám ste povedali, že plánujete putovať do Nor-selmu a to je šialenstvo. Jedna vec je bojovať proti ľuďom iná proti našincom! Nebudem zodpovedný za brato vraždenie!“
Faeth počúval len na pol ucha a možno kebyže si viacej všíma rozhovoru, a kebyže viacej počúva svojho otca nič by sa z toho čo sa stane, nemuselo stať. Aspoň tam Faeth nemusel byť.

Vrátili sa večer, Feneas vyrozprával všetko čo videl Guke a Jokuenovi.
„Nor-selm? Blázon, keď sa to dozvedia nebudú chcieť ísť, za to vám ručím,“ povedal Jokuen, starý elf v obnosenom bielom habite so zlatými vzormi.
„Nebuď naivný, Jokuen, počul si ako mu včera tlieskali a súhlasili s ním? Pôjdu kam povie, nič to nezmení. Byť tebou, Feneas, dala by som si pozor na Faetha,“ povedala Guka a vyzerala utrápene. „Dúfala som, že sa nedožijem toho, že elfovia budú bojovať s elfami. Nechcem to znovu zažiť,“ povedala, viac menej už pre seba.

Trvalo to asi týždeň. Svätyňa bola postavená vysvätená a dobrovoľníci na Ganahaiovu výpravu boli nastúpený na okraji osady. Dve sto bojovníkov prechádzalo lesom okolo osady. Medzi dobrovoľníkmi bol aj Faeth. Nepočúvol otca a ani Guku, matku či iných, ktorí ho odhovárali. Vyrazili, všetci naraz vedení Ganahainom a jeho šesticou bojovníkov.
Dva týždne po odchode presne tridsaťtri dobrovoľníkov Guka zomrela. Jej prianie, že už nechce byť svedkom bratovražednej vojny sa splnilo. To aby sa vojna neuskutočnila sa nesplnila.

Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Byron III. "Pochod"

3 komenty k blogu

Horúce!