snáď akosi akurát,
peknej farby, jasná biela,
takú by mal každý rád.
Otvára sa, zatvára sa,
dokonca aj zámok má,
všeličo tam môžeš schovať,
i tajomstvo uchová.
Zvedavá som čo v nej nájdem,
keď ju kľúčom otvorím,
má to ale malý háčik,
kde ten kľúčik vysnorím?
Spomeniem na Da Vinci code,
obrátim ju hore dno,
a hneď nájdem tajnú skríšu,
rýchlo ako Poirot.
Celá celkom nabudená,
čakám na detektívny gíč,
tým viac ma však prekvapilo,
že nebolo v nej vôbec nič.
Diagnóza bola jasná,
trpká, ale skutočná
že celá tá škatuľka,
bola vlastne zbytočná.
No najhoršie na tom všetkom,
je nasledujúca správa:
Ja som sa do tej krabičky
prazdnotou autoštylizovala.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
26. 4.apríla 2008 21:30
no toto sa mi páči. Aj tie myšlienky s Da vinci kodom. Fakt úžasne, záver perfektný..nie je čo vytknúť
Napíš svoj komentár