No keď sme sa práve najviac rozkecali a už by došlo možno aj na osobné otázky, nie len keci o filme, tak prišla Monika. Pustili sme si pesničky, spievali sme, tancovali, robili sme blbosti, bláznili sme sa, Monika ukazovala svoje fotky z detstva, na ktorých sme sa dosť zabávali, pretože vyzerala ako malé cigančiatko.
Po dvoch hodinách Monika zahlásila „a vy ste sa vlastne zoznámili?“, pozreli sme sa seba, spustili sme smiech a uvedomili sme si, že vlastne stále nie sme zoznámení, Monika to napravila, klasika „Ivana, Dávid. Dávid, Ivana“ a dali sme si pusu na líce samozrejme. Bola som paaaf, ja som dala pusu Dávidovi, neverila som tomu. Aj, keď to bolo iba na líce, bolo to pre mňa neskutočné. Nemohla som sa z toho spamätať, no tvárila som sa, že som sa v pohode.
Bolo to naozaj super popoludnie, bavili sme sa. Po nejakom čase, neviem koľko to mohlo byť, asi tak 3 hodinky odkedy odišiel Igor sa nás Dávid opýtal, kde je kvetinárstvo, že potrebuje kúpiť ružu. Bolo mi jasné, že ide za frajerkou, no Monika sa ho aj tak spýtala, na čo tu ružu potrebuje a on to potvrdil, išiel za ňou...Zrazu som mala náladu v prdeli, bolo to divné. Vysvetlili sme mu, kde je kvetinárstvo, rozlúčili sme sa a odišiel.
Ja som ešte ostala s Monikou a spamätávala som sa z toho všetkého. Keď som sa ako tak dala do kopy, rozhodla som sa, že idem na bus domov. Monika ma šla odprevadiť na stanicu. Ako sme tak šli po ceste, v parku sme zahliadli Dávida a ju...tú malú prváčku, s ružou v ruke. Chcela som byť na jej mieste, v Dávidom objatí. Čo všetko by som za to dala.
To všetko ma prinútilo k tomu, aby som o ňom rozmýšľala ešte viac, ako predtým..neverila som, že sa dá na niekoho myslieť ešte viac, ako som myslela ja na Dávida, no presvedčila som sa, že áno. Každým dňom som naňho myslela viac a viac. Zaspávala som, myslela som naňho...zobudila som sa, myslela som naňho.
V škole to teraz bolo iné, aj keď chodil s tou prváčkou, kecali sme viac ako predtým, oveľa viac. Často prišiel s Igorom a prekecali sme celé prestávky. Rozumeli sme si, mali sme sa o čom porozprávať, bolo nám fajn, keď sme boli spolu. Aj tak tam stále tam bola tá jeho prváčka, no asi po mesiaci sa to zmenilo...rozišli sa, bola som šťastná jak blcha.
Teraz už naozaj bola možnosť, že budeme spolu. Začal chodiť cez prestávky viac, s Igorom boli skoro každú prestávku pri našej triede, až to bolo všetkým divné, no mne bolo jedno, čo si myslia ostatní.
Raz sme si s Monikou cez hodinu posielali lístočky a trošku nám švitorilo v hlavičkách, tak sme sa stavili, ona hovorila, že bude pršať, ja že nie. A keď prehrám, tak som mala napísať Dávidovi...samozrejme pršalo a prehrala som.
Chcela som sa tomu vyhnúť, bolo mi to trápne, dúfala som, že Monika na to zabudne. No nezabudla, večer mi začala vypisovať milión správ, aby som mu napísala. Po pár hodinách hučania mi do hlavy som nakoniec povolila. Poslala som mu žiadosť a napísala niečo v zmysle „nejako som došla na tvoj profil a pozerám, že sa nemáme v priateľoch, ta reku pošlem žiadosť “
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár