Súdim to už sama podľa seba,lebo prišla som na to.Na tie klasické formálne otázky podávam ľuďom odpoveď"áno mám sa dobre ďakujem,ako vy?"Ale minule sa stala jedna vec.Vec ktorá ma prinútila premýšľať,stratila som to pre ćo som žila,ten zmysel.Premýšľať nad tým či teraz sa mám dobre,či tou formálnou odpoveďou neklamem samu seba.Prišla som na to,že moja spokojnosť je vonkajšia a slová,ktoré som si vtĺkala do hlavy neboli to pravé.Myšlienka na to,že teraz som voľná budem mať viacej času pre seba bola zvláštna.Na čele som začala nosiť pečiatku voľná.Bolo to niečo,čo bolo možno lákavé,ale na druhej strane prinieslo to smútok.Prinieslo to voľnosť,množstvo nápadníkov,flirtujúcich telies,priestor ,v ktorom sa samotne dokázali vyjadriť myšlienky.Prišla som na množstvo vecí.Na také veci, ktorými sa zdôveriš kamarátke a tá ti povie,že nie si blázon.To ma pozdvihlo a posunulo ďalej.
Tí flirtujúci a zrazu zaľúbení chlapci ma skôr odpudzovali ako priťahovali.človek by si pomyslel,že po dvoch rokoch sa budem chcieť vybúriť,ale nie...Nemali asi spôsoby alebo len nezapadali do dokonalosti, na ktorú som bola zvyknutá.Boli trápni a ja som ich hru poznala.Sladké reći to nebolo pre mňa a poslala som ich za ich skutočnými frajerkami a dievčatami rovnými im.
Moje premýšlanie a náležité vnímanie sveta mi prinieslo skutočných význam hodnôt,ktoŕe vyznávam a ktoré boli ukryté,umlčané,nevyslovené.V kratkosti predstavím tú dokonalosť,ktorá ma tešila každým dňom dva roky.Ten človek,dajme mu meno Chlapec,má už po osemnástke a je strednej výšky,s dobrou postavou,veľmi dobrou postavou,športovec,nie futbalista,ale taký ten horský typ,turista,cyklista,zjazdár,lyžiarsky inštruktor,pekný,občas pehavý,s kvalitnými vlasmi,modrými očami,ktoŕe veľa povedia a neskutočným hurónskym smiechom.Vnútorná charakteristika?Dokonalý?Áno,pre mňa určite neskutočne dobrý,úprimný,milý,priateľský,občas mĺkvy,taký Chlapec.Ten človek,ale nesie niečo v sebe čo vábi.čo ma nútilo ho spoznávať.čo doteraz na ňom milujem.
Boli sme dokonalí,aj keď boli škriepky niekedy vážnejšie niekedy menej vážne niekedy banálne,no vedeli sme to spolu.Boli sme priatelia,frajeri,najlepší kamoši,milenci...Naučil ma neskutočné veci,naplnil neskutočnými zážitkami,spomienkami,výletmi,rozhovormi,slovami,ktoré sa vryli do pamäati.Bol to taký skutočný vzťah o tých skutočných veciach hodných samozrejme nášmu veku.Milovali sme sa neskutočne.
Potom prišiel koniec,čakaný alebo nečakaný teraz je to už jedno.Bola to rana,ktorá však musela prebolieť,neprebolela.Ale šla som ďalej.Obaja sme museli ísť ďalej.Inak by to nešlo.Uvedomila som si neskutočné veci,po rôznych rozhovoroch nezainteresovaných danej problematike,že ho milujem aj napriek všetkým tým doslova kokotinám,čo boli,čo ľudia porozprávali,čo nebola pravda.Plnokrát mi prišlo ľúto a nevedela som spať,čo ďalej,neskutočne mi chýbal.Viem,že to celé pre mňa nadobudlo hodnotu,neskutočnú hodnotu.Uvedomila som si úžas jeho osobnosti,jeho charakter,naše poćínanie.A hlavne,že vzťah nie je krásny len na začiatku,ale aj po čase,keď stačí gesto a vyjadriš čo cítiš.Keď ti tvoj frajer je ochotný variť čaj keď máš neskutočné teploty a prikryť ťa paplónom.Vryl sa tam z kadiaľ ho už nikdy nedostanem do srdca.
Naučila som sa vnímať samu seba,priateľov,spolužiakov,čítať ľudí.Uvedomila som si,možno to bude znieť sebecky,ale že nie som z tých tuctových kuriev a dievčat a ktoré sa možu pochvaliť neskutočným počtom zážitkov s chlapcami,ktoré viacmenej hlbší charaker nemajú,som hrdá na seba,čo som zatiaľ v živote dokázala a hrdá na to,že nikdy som nepodviedla,a vlastne ani mimo vzťahu nemala s nikým nikým nič.Mám určené priority a hodnoty a snaď vyrastiem v ich duchu.Mám neskutočne rada svojich priateľov a aj tých som pretriedila.Tiež som prišla na to,ktorý čo znamená,s ktorým dokážeš prekecať aj štyri hodiny a blikať si svetlom do okna.Mám kamošku,ktorá to so mnou vie,Vieme všetko o všetkom.Nepoznám ju dlho,ale napĺňa ma a posúva ďalej.
Ostáva zhrnúť asi moje pocity,uvedomila som si hodnoty.Chlapec nie je len chlapcom,ale doživotným spoločníkom spomienok,dievča nie je len dievča ale je to tá najlepšia,ktorá ma aj trepne po hlavićke keď treba,priatelia sú konečne tí,ktorí sú skutoční a rytieri,tak tí sú v zlom čase pri zlej osobe.A tá posledná,či som šťastná?Nie, nie som,zabudla som sa skutočne usmievať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár