Je presne 33 minút do konca roka 2011 keď začínam písať tento blog. Ale pre mňa to nie je len koniec roka, ale aj neoficiálny koniec mojej hokejovej sedemročnej "kariéry". A najhoršoe na tom je, že málokto ma chápe, ako to ja prežívam a prečo...
Veď, to nie je len hokej, to nie je len obyčajný zimný šport v ktorom sa hráči naháňajú za jedným čienym čudom z gumy zvanom puk, to niesu len svetlé momenty a rodosti z výhier, ktoré chce vidieť väčšina fanúšikov...Kto sa tomu nevenuje, tak nepochopí to čaro hokeja...
Možno sa budete pýtať prečo to berem tak tragicky, ale 7 rokov je 7 rokov a je to veľa práce, veľa obetovaného času, spánku, peňazí, zdravia a mnoho iných faktorov...A to že som diavča to na tom ešte viac pridáva, lebo diavčatá sa ľahšie môžu dostať do repre, lebo je nás málo hokejistiek na Slovensku a ja to predsa nemôžem...Možno som chcela pár krát už s tým nadobro skončiť, ale bolo tam niečo viac čo mi nedovolilo skončiť, ale teraz už nechcem skončiť, ale bohužiaľ musím...Hokej mi toho dosť vzal, ale aj veľa dal. Veď som mohla spoznať skvelých ľudí, ktorí mi zmenili život, mohla som okúsiť aké je to hrať v babskom tíme, mohla som okúsiť aké je to dať gól, aj keď iba 2x a to šancí som mala nespočetne...Asi mi ten gól nebol súdený ani keby bola predomnou pázdna brána...Ale dal mi aj spoznať tú trpkejšiu stránku, veď som aj kopu sĺz vyronila pre hokej, krutých zosadení priamo od trénera a aj bolesti pri tréningoch, mala som už toho plné zuby, chcela som vraždiť, bolo mi všetko jedno...Ale teraz to ľutujem, ľutujem že som cez tú bolesť neprešla trošku viac, aby som aspoň o niečo viac dokázala...
Je toho veľa, čo mám na srdci a chcem to zo seba dostať, ale vždy to je len o jednom, proste mi ten hokej bude chýbať!!! A hovorte si čo chcete! Ako sa vraví možno má Ten Hore pre mňa niečo lepšie pripravené, ale ja si to teraz ani predstaviť neviem a pri mojich možnostiach pozdravotnej stránke ani netuším čo by malo byť to lepšie...Ale viem že ON to vie, vie čo je pre mňa najlepšie, tak teda nebudem odporovať, aj keď stále dúfam že mi ešte bude daná možnosť zahrať si hokej na vyššej úrovni ....

 Blog
Komentuj
 fotka
igilik  1. 1. 2012 01:31
Pekne si to vystihla, pre väčšinu ľudí je hokej alebo celkovo šport iba niečím bezvýznamným, no pre niektorých je to neoddeliteľná súčasť života... Záver bol najkrajší a budem ti veľmi držať palce, nech o tebe budeme ešte veľa počuť
 fotka
atep  1. 1. 2012 01:57
@igilik Ďkaujem veľmi pekne za podporu No, začínam byž nejaká pesimistická, asi to bude tým že už je dosť hodín, alebo neviem... Ale ked raz sa môj zdravotný stav pohne k lepšiemu tak určite by som chcela dokázať niečo viac a ked nie tak byť aspoň trénerkou
 fotka
antifunebracka  5. 3. 2012 18:25
neskutocne obdivujem tvoju odhodlanost, nasadenie a zapal. je super, ze mas nieco, co ta takto velmi bavi a bez coho si nevies predstavit zit. stale predsa mozes hrat nezavazne s kamaratmi na lade ci na kolieskovych korculiach. zelam teda vela zdravia a... urcite objavis nieco este zaujimavejsie, ved zivot sa ti este len zacina
 fotka
atep  5. 3. 2012 18:56
@antifunebracka Ďakujem za obdiv, no už ani neviem či nejaký má byť... Vieš, od nového roka trénujem už iba dva krát do týždňa a žiadne zápasy a ani si nevieš predstaviť aké je to demotivujúce trénovať lebo takpovediac "nemáš prečo"...Na klieskových korčuliac, možno sa budeš čudovať, ale veľmi neviem, ale s partiou som ešte nehrala takže neviem aké to je...A možno niečo lepšie som podľa mňa už našla, je to lyžovanie - snowboarding, ale bohužiaľ tu kde ja bývam niesú na to podmienky...:/

Ale naozaj ďakujem
Napíš svoj komentár